Sledoval som reláciu o 5 minút  12 a nestačil som sa diviť odpovediam štyrom ministrom na otázky moderátora. Traja boli exministri školstva: Jurzyca, Mikolaj a Fronc švrtý bol súčasný Čaplovič. Ich odpovede na otázky hlbokého prepadu školstva: „skúste pomenovať dôvody“.Obsah by sa hodil do roku 1970 do obdobia silnej normalizácie. Neveril som vlastným ušiam ako argumentovali. Cítil som sa ako v predchádzajúcom režime. Takmer každý, avšak inými slovami zdôrazňoval,že vedomostná úroveň žiakov a študentov je predovšetkým závislá od ich chcenia, záujmu a vhodného správania. Nechceli pripustiť,že skutočnú motiváciu dnes mladí ľudia vidia predovšetkým v možnosti uplatnenia a nie „v učení pre učenie.“ Akosi nechceli pochopiť,že žijeme v spoločnosti v ktorej je rozhodujúcim faktorom kapitál, že školstvo je jeho prirodzenou       súčasťou. Že je to rezort,ktorý neprináša do spoločnosti finančné a materiálne hodnoty,   ale duchovné. Pripravuje nové generácie po stránke odbornej,morálnej, vybavuje ich         celkovým pohľadom na svet. Tým, im, ako aj štátu, dáva možnosti rastu osobného, ako aj spoločenského. Vzhľadom na to,že sme v ekonomickom systéme trhového mechanizmu   nič nie je zadarmo teda ani školstvo.Rozhodujúcim a nenahraditeľným nástrojom výchovy a vzdelávania sú bezosporu učitelia a tým musí štát venovať prioritnú pozornosť,čo do teraz neurobil a nerobí.To im stále v ich rozprave unikalo a nahrádzali ich skutočnú prácu stále nekonečnými administratívnymi projektami a ďalším vzdelávaním, no hrôza. Títo chudáci ministri ešte nepochopili,že za kvalitu sa musí aj platiť a tak je to aj v školstve.     Divia sa prečo odchádzajú naši mladí ľudia či už s pedagogickým, alebo iným vzdelaním   do zahraničia a tam úročia to, čo nedokázal získať náš štát. Je hanbou,že tí,ktorí sa v       značnej miere podieľajú na prípravu generácie pre pracovný trh sú na chvoste materiál-   no a spoločenského postavenia v SR.