Bohatstvo laicky sa môže definovať ako vlastníctvo hnuteľných ako aj nehnuteľných všeobecne uznávaných cenných vecí vo veľkom množstve. Som rád,že sa mi podarilo vysúkať pomenovanie pre najrozširenejší druh bohatstva,teda nie duchovného.                               Je príjemné patríť medzi tých,ktorí z morálnych dôvodov dávajú prednosť duchovnému bohatstvu pred materiálnym.Mnohí si po prečítaní týchto riadkov pomyslia : „Nedokázal zbohatnúť tak teraz píše nezmysly.“Nie nechcem osočovať materiálne bohatstvo,ale spôsoby ako sa ho dá získať. Ťažko ma niekto presvedčí o morálnom spôsobe   získania bohatstva dedením. Tento spôsob je morálny len z hľadiska dediča. Získavanie hnuteľných a nehnuteľných prostriedkov má svoju určitú normu,ktorá vyjadruje potrebný štandard ich majiteľa. Tento štandard je z hľadiska spoločenského postavenia je rôzny. Práve v stanovení si výšky štandardu majiteľom hnuteľného a nehnuteľného majetku je to, čo je zhodné s jeho spoločenským postavením. Akékoľvek zvyšovanie tohto štandardu,akýmkoľvek spôsobom považujem za obohacovanie na úkor iného. Takýchto považujem za chudobných boháčov. A ďalších, a ďalších podnikateľov politikov a ich nohsledov asi tak 10 % populácie SR. Samostatnú kapitolu tvoria „seriózni občania“majitelia finančných skupín,niektorí začali podnikať napríklad predávaním malinoviek a vidíte kde to dotiahli. Nesmieme zabudnúť na divokú privatizáciu – hanbu storočia,alebo porážku morálky kapitálom.