Ťažko vyjadriť slovami pocity,ktoré v nás vzbudzuje 17. november 1989.

Sú to spomienky,ktoré rezonujú v našich sdciach, v rozume,konaniach a vôbec celkove v našom živote stále viac a viac. Bol to medzník nášho ži- vota,kedy sme si väčšina obyvateľov Slovenska uvedomili, že sa dá žiť aj inak ako dovtedy.Pochopili sme ,že byť vlastníkmi celého spoločného majetku,je vlastne nezmysel. Nevedieť čo je tvoje a čo niekoho iného,tým sa stáva majetníctvo neprehladné. Táto skutočnosť vytvárala pre ľudí pocit podielového vlastníctva na všetkom. Na šťastie našli sa “múdri” ľudia,vďaka ním sa tento stav zmenil. Zmenil sa nad očakávanie všetkých tých, ktorí boli spokojní so spoločným majetkom. Famózny pojem “Privatizácia”a jej realizácia spoločného majetku ukázala všetky “nedostaky” spoločného vlastnícva. Dokázala v krátkom čase svoju pravú tvár,tym,že vyvolení jedinci sa stali majiteľmi obrovského majetku bez pričinenia a narábali s ním podľa vlastných predstáv. Súkromné vlastníctvo na základe existencie “Reštitučného zákona,”zákona stojáceho nad všetkými zákonmi je prvým prekvapením “Nežnej revolúcie. ” Dnes už vieme k čomu nás doviedlo.Mnohí boli radi, že zákon o povinnom pracovom pomere bol nahradený zákonomo práva na prácu.Taktiež vieme čo to prinieslo. Prepúšťanie zvôle majiteľa firmy, podniku, nezamestnanosť vytvorenie novej sociálnej skupiny-bezdomovcov.Lúpeže, krádeže,vraždy sú na programe každého dňa. Spravodlivosť sa stala majetkom bohatých Chudobní nemajú šancu vymôcť svoje práva.Ak bolo socialistické súdnictvo neschopné, tak súčasné súdnictvo okrem toho,že je skostnatele je aj skorumpovateľné. Import kultúry zo západných krajín predstavuje odpad ich kutúrneho biznisu. Hlavne v oblasti zábavných televíznych relácii a filmov. Dočkali sme sa.dnes zajra, stále.