…ako antagonistická protiváha globálneho kapitalizmu riadeného medzinárodnými korporáciami, finančnou oligarchiou, monopolmi a trastmi. Je to myšlienka, ktorá sa stáva od začiatku tretieho milénia stále viac a viac aktuálnejšou,silnejšou a čo je rozhodujúce aj duševne oslobodzujúcou. Bohužiaľ zatiaľ len duševne. Jej oživenie v celosvetovom merítku je odrazom reálneho stavu materiálnej nerovnováhy obyvateľov sveta. Táto predstavuje priepastné rozdiely medzi obrovskou väčšinou ľudstva a neúmernou menšinou.                                                                                            Táto myšlienka je jasná všetkým,ktorí poznajú pojem komunizmus. Pre tých skôr narodených, ktorí sa stretli len s komunizmom ako so skompromitovaným systémom, niekoľko historických    faktov.                                                                                                                                                     Komunizmus ako idea rovnosti, vznikol z pojmu komúna,čiže spoločnosť ľudí s rovnakými životnými názormi ,životnými podmienkami v oblasti materiálnej ako aj duševnej.                             Túto ideu vedecky rozviedli filozofi Karol Marx  Fridrich Engels. Mala sa stať návodom pre život ľudstva v rovnosti životných potrieb aj v rozdielnych geografických a podnebných podmienkach.     Nedomysleli však podmienky v ktorých sa mal komunizmus začať. To bola jedna z rozhodujúcich chýb vývoja svetového komunizmu. Začal v krajine,ktorá bola zaostalá, na prechode feudalizmu do kapitalizmu. Budovanie komunizmu predpokladalo vyspelú spoločnosť s rozvinutým hospodárstvom, pochopiteľne reálnu na danú dobu. Takéto krajiny, ako Anglicko, Francuzko, Nemecko boli v absolútnom područí silných kapitálových spoločností a  nedovolili akékoľvek zmeny, tobôž nie spoločnosť na báze komúny. Ostalo cárske Rusko a po ňom násilné vytvorenie  Sovietskeho zväzu po VOSR. Tam začal vznikať komunizmus,avšak už hneď od začiatku silne zdeformovaný Leninom a neskôr Stalinom.                                                                                         Idea komunizmu nikdy nemala by ť spojená s diktatúrou proletariátu, s vládou jednej boľševickej strany, ktorá sa hrdo nazývala komunistickou. Komunizmus nikdy nepresadzoval násilie či už fyzické, alebo duševné. V tejto deformácii pokračovali satelitné socialistické štáty pod dohľadom ZSSR. Všetky zločiny ktoré sa pripisujú komunizmu,boli vlastne zločiny,zneužitej myšlienky komunizmu,ktorý podľa vlastných predstáv zdeformovali už spomínaní neobmedzení totalitní vládcovia Lenin a Stalin a ďalší. Je to smutná kapitola vo vývoji ľudstva, keď z humánnej myšlienky a nakoniec aj vedecky podloženej teórie budovania spoločnosti, sa stal totalitný režim.                     Možno raz, pri vyspelejšom a mamonom bohatstva nezaťaženom ľudstve, sa takáto spoločnosť podarí vybudovať a nebude sa musieť hanbiť niesť meno komunistická. Je to môj názor občana nezaradeného ani v pravo  ani v ľavo,pretože tieto politické archaizmy, na ohlupovanie ľudí neuznávam.