Euro je spoločná mena ekonomicky nerovných krajín v rámci Eurozóny. Rozdielny konverzný kurz ako aj reálna hodnota eura v týchto krajinách diskriminuje ekonomicky slabšie krajiny. Strácajú schopnosť byť konkurenčnými na trhu. Bohaté krajiny bojujú o udržanie eura aj za cenu vytvorenia  dvoch eurozón. To je už však neskoro. Plány pani Merkelovej sú len o tom ako zachrániť eurozónu pre udržanie megalomanského aparátu Europskej únie. Nemá nič spoločného s pomocou slabším ekonomikám. Príkladom toho môže byť opozdená tvorba eurovalu. Ten, ako rezerva tak veľkého spoločenstva ako je EÚ, pre prípad potreby, mal byť už dávno vytvorený. Skutočnosť však bola iná Bohaté zakladajúce krajiny videli len zisk z pristupujúcich krajín a na euroval sa akosi pozabudlo.   Nebyť hospodárskej krízy by ani doteraz nevznikol. Tvrdenie,že spojené ekonomické celky krajín ľahšie odolajú hospodárskym krízam prestáva platiť. Touto otázkou sa zaoberajú mnohí renomovaní analytici a uverejňujú ich v popredných svetových novinách a časopisoch. Pochopiteľne,že naši ešte doživajúci politici ,typu Miklóš a Dzurinda sa vidia v elitnej skupine eurozóny, ktorá nikdy nevznikne. Podobné názory o ďalšej existencii eurozóny, v akejkoľvek podobe, majú aj slovenskí  poslanci v EÚ. Veď by prišli o vysoké platy a o tom to je Únia tiež.