…sa preberieš z historických dôsledkov politickej a ekonomickej, poroby? Poroby, druhej polovice 20. storočia a začiatku 21, storočia. Darmo som hľadal priliehavejší výraz na tieto obdobia, žiadny ma nenapadol. V predchádzajúcom storočí po 2. svetovej vojne sme sa stali vďačnými bratmi našich  dvojnásobných osloboditeľov /1945 / z pod fašizmu a v roku 1968 z fiktívneho nebezpečia demokracie. Obidve tieto udalosti zanechali hlboké stopy vo vedomí slovenského národa. Národa, ktorý  si vypracoval pocit malosti a tento nás sprevádza až do teraz. Umelo vytvorená sila sebavedomia po odtrhutí sa zo spoločného Československého štátu sa stala len fiktívnou, nenaplnenou.                                                                                                       Nedá sa zabudnúť na rýchly postup pri rozdeľovaní nášho spoločného štátu a vytvorení dvoch     samostatných štátnych útvarov. Nikomu nenapadlo opýtať sa občanov na ich názor. Politici bažiaci po moci, si rozdelením štátu vytvorili možnosti nových štátnických funkcii. Slovenskí   politici na čele s Mečiarom boli takí nedočkaví, že nedokázali spravodlivo rozdeliť spoločný majetok s Českou republikou./námorná , letecká doprava a množstvo iných ekonomických segmentov a komodít/ Nešľastná Mečiarova divoká privatizácia doteraz zanecháva hlboké  jazvy v slovenskej ekonomike. Čarnogurského necitlivá a nepremyslená likvidácia poľnohospodárskyh družstiev sa stala výsmechom v očiach malých vyspelých krajín.                                                       Ponovembrové vlády nedokázali Slovensko zbaviť zakliatia malosti. Špičkoví politici, ktorí sa považujú za spasiteľov, svojimi chválospevmi na výsledky svojich konaní o záujmoch  Slovenska, neuvádzajú skutočnú pravdu.                                                                                                                 Súčasní politici nie sú toho výnimkou.Delia sa na koalíčnych čiže vládnucich, opozíčnych ,ktorí v podstate nemôžu ovplyvniť zásadne politické rozhodnutiia. To je ďaľším nešťastím Slovenska, lebo ani jedným ani druhým nejde o ľudí, ale iba o moc. Vláda štatisticky vyhodnucuje Slovensko ako úspešnú krajinu, čo nie je reálna pravda. Prečo nie je jedným a myslím si rozhodujúcim ukazovateľom úspešnosti Slovenska životná úroveň jeho obyvateľov, ktorá je jedna z najnižších   v EÚ.