Šport od pradávna bol súčasťou telesnej kultúry národov ako oblasť významnej činnosti               ľudí

ľudí žijúcich v rozličných životných podmienkach. Telesná kultúra ako jedna z oblastí všeo

becnej kultúry na úrovni ktorej sa nachádzala daná spoločnosť,bola historickým fenonomen

om doby v ktorej sa vykonávala ako telesná aktivita. Slúžiaca nie len pre rozvoj fyzických

ale aj duševných vlastností človeka. Spomeniem len starovekých Grékov,ktorí už pred naš

im letopočtom pochopili dôležitosť vzájomného rozvoja tela a ducha- kalokagatia.

Šport bol a nakoniec aj je telesná aktivita vykonávaná súťažnou formou, má svoje

pravidlá, zákonitosti a súvislosti so spoločnosťou ľudí, ktorí ho realizujú.Preto sa podie-

ľa na vytváraní spoločných záujmových spoločenstviev-klubov. Podľa  ich zamerania.

môžeme ich rozdeliť do dvoch základných skupín: individuálne a kolektívne.

Obidve skupiny majú jednu spoločnú črtu: sú amatérske, alebo profesionálne.

Vstupom profesionalizmu do športu sa síce zvýšili výkony športovcov, vďaka finan-

čnej motivácie, ale takmer všetko to ostatné čo prinášal amatérsky šport, sa stra-

tilo. Keď financie tak biznis. Keď biznis tak tovar a predaj. Športovci sa stali tovarom.

Ktosi chce nahovoriť, že peniaze sú zaslúženou odmenou. Boli by, keby na tovare-

športovcoch nezarábali manažeri a majitelia klubov mimo ich skutočný výkon, ale

prostredníctvom ich distribúcie z klubu do klubu.Je pravdou, že športovci majú

z toho okrem finančných výhod aj spoločenské a z mnohých sa stali celebrity.

Práve v tom to pojme celebrity vidím akýsi zárodok závisti bežných ľudí, ktorí pod rúškom

fan klubov ,hlavne v kolektívnych populárnych športoch, futbal a hokej, riešia  svoje

nenaplnené ambície. Svojim vandalským konaním na štadiónoch, uliciach, námestiach,

vlakoch dávaju vlastne najavo “ my sme tu, snami počítajte“. Potrebujú si zväčšiť svoje

vlastné ego a nechať sa zviditeľniť prostredníctvom svojej skupiny, ktorú nazívajú

skrytým menom fan klub. Keďže biznis v podstate vytvoril profesionalizmus a s ním spo-

jené sociálne psychoegocentrické prostredie pre ľudí ktorí mu podliehajú by mal tento

neduh športu odstrániť.Otázka teraz znie .Kto stojí za slovenským biznisom v športe?

Ten, kto vyrieši túto otázku a dokáže nájsť právne zodpovedných,bude môcť povedať

Šport nie len biznis.

Mgr. Milan Galický