Prečítal som si článok v PRAVDE zo dňa 20. júna  a ostal som ohromený tvrdením že dar pre lekárovnie je úplatok. Tento bohorovný výraz z úst generálneho prokurátora znie jednostranne a je nejasný z hľadiska riešenia. Hovorí:“ Ak príde spokojný pacient s obálkou po vykonanom zásahu, to nie úplatok,ale poďakovanie. Ako prídem k tomu, ja stredoškolský profesor, že mi po úspešných maturitných skúškach nikto neprinesie dar ako poďakovanie?No asi preto, že neliečim telo, ale usmerňujem duchovné pochody,vzdelávam a v niektorých prípadoch aj liečim psychiku mladých ľudí.Za to  môže verejnosť a spoločnosť, ktorá stanovila priority spoločenského postavenia pedagógov a lekárov . V článku sa píše, že sú dva riešenia pre lekárov. Lekári  by mali odmietnuť akékoľvek a kedykoľvek peniaze, alebo sa priznať k prijatiu a potom ich zdaňovať. Už teraz vidím ako ich budú zdaňovať, alebo odmietať. Doteraz v niektorých prípadoch si ich vyžiadal otvorene, alebo skryte pred,alebo po vykonaní zásahu. Pred zásahom to bolo poďakovanie za poradie na vykonanie zásahu. Pýtam sa len lekári sú vyvolení a kto ich vyvolil ? Aby sa mohli dostať do takého vzťahu s pacientom. Bohužiaľ to bol pomýlený a rýchlo sa šíriaci názor o tom, že bez zaplatenia lekárom nemusí ich zásah dopadnúť dobre. Na koniec aj niektoré nešťastné počínania lekárov a ich dôsledky, pomohli vytvoriť túto fámu. Nie dar pred a po úspešnom konaní, pán generálny prokurátor, ale dobrý pocit pred a po výkone.