Opatrníctvo je asi jedna z vlastnosti Slovákov. Nešťastne je však keď aj vláda mu podlieha. Strach z neznámeho prevláda nad spravodlivosťou. Etické princípy sú potlačované individuálnymi ako aj kolektívnymi obavami o vlastnú bezpečnosť. Sú nahradzované obmedzenými výkladmi zákonov. Tento amorálny proces prebieha na prieč celým bezpečnostným systémom riadeným ministrom vnútra. Počnúc vyšetrovateľmi cez celú mašinériu.Preto je také pevné a nezdolateľné miesto ministra vnútra,ktorý ten proces riadi. Podiel Mečiara na súčasnom stave Slovenska sa zvrhol na nemotorné zrušenie jeho amnestií a tým jeho podiel viny na celkovom vývoji Slovenska ostal nepovšimnutý. To je to tajomstvo,ktoré sa boja naše politické špičky odhaliť. Verejnosť pozná len skreslenú verziu Mečiarovho pôsobenia v politike. Pravdu o Slovensku sa verejnosť môže dozvedieť len spoza Mečiarových mreží. To však naša vláda asi nikdy nedopustí. Takže Slovensko prestiera koberec korupcií,lúpežiam,vraždám, ekonomickým trestným činom a ďalším charakteristickým sprievodným znakom zdeformovanej demokracie. Vláda odpúta pozornosť verejnosti malichernými kauzami ktorých riešenie pre spoločnosť nič neznamená.