Čítam ,pozerám,počúvam a stále len to isté.Nebezpečný život v uliciach našich miest, zvlášť večer a v noci.Média presýtené vraždami, lúpežami, korupciou, vydieraním a bezcitnosťou mládeže. Sťažnosti na zdravotnú starostlivosť. Kritika na školstvo. Nespo kojnosť učiteľov. Stúpajúca bieda na ktorú sme neboli zvyknutí. Nekonečný boj politikov bez výsledkov. Je ťažko sa pozerať na výroky a činy osôb typu Matovič, Sulík, Kotleba. Práve títo sú vlastne produktom slovenskej spoločnosti. Tá ich vychovala, dáva im možnosti vystupovať ako vystupujú resp. v prípade Kotlebu konať ako koná. Či chceme, alebo nechceme, musíme pripustiť, že sú to chyby celej spoločnosti. Na nič sa nedá vyhovoriť. Sú to ľudia ktorí žijú tu na Slovensku, teda v prostredí, ktoré ich formuje. Čo sa to stalo so Slovenskom? Nikdy nebolo „holubičím národom“, ale malo veľa dobrých vlastností. Medzi ne patrila národná hrdosť, vzájomná úcta, spolupatričnosť, znášanlivosť a v nemalej miere aj solidárnosť. Tieto vlastnosti sa rokmi vytvorili. Kde sa vytratili? Kto je toho príčinou?                                                                                     Slováci sa v minulosti dokázali zjednotiť. Ťažké časy ich zocelili a vytvorili skutočný národ so všetkým čo národ robí národom. Nie som historik a nebudem uvádzať konkrétne činy. V každom prípade sa musia brať ako národotvorny pozitívny vývoj až do doby kedy sa prestali uznávať a stratili na význame a boli podceňované. Pravda o Slovensku je historicky uznaná a má byť príkladom pre súčasnú populáciu. Vážiť si činy predchádzjúcich generácií.

Nuž čo, zvolili sme si sami nové princípy spoločenského žitia – demokraciu. Nenahovárajme si, že ju nedotvárame všetci svojim myslením, konaním, viac, alebo menej aktívnou účasťou. Ak začneme deliť populáciu na tých ktorí vládnu a nekonajú v prospech tej druhej časti, tak to je koniec demokracie. Tým popierame sami svoje rozhodnutie, ktoré sme prostredníctvom volieb vykonali. Stávame sa len konzumentmi ponuknutého života.    Vulgárnejšie povedané „ovládaným stádom“. Demokracia okrem množstva záporných znakov má jeden, ktorý ju poľudšťuje. Dáva možnosti vystúpiť zo stáda konať a realizovať kroky pre usmernenie vládnucej časti spoločnosti tak, aby sa ich ciele stali jednotnými. Nie však spôsobom,ktorý používajú už spomenutí politici. Je pozitívne konštatovanie nie len moje, ale vo veľkej väčšine mne známych ľudí, že takého politika  na Slovensku máme. Nemôžem tvrdiť, že je jediný, ale je druhým najvyššie postaveným vládnym činiteľom. Áno, je to pán Andrej Danko predseda parlamentu. Tak ako dokázal prestavať SNS, snaží sa o podobnú prestavbu parlamentu a tým udal smer na ozdravenie celej politickej garnitúry. Je to správny smer, začať ozdravovať spoločnosť od vrchu. Musíme veriť, že mu to zdravie dovolí a veriť aj tomu, že ho budú ďalší politickí, hospodárski činitelia nasledovať.To budú kladné príklady pre občanov vracať sa k slovenským tradíciam.