V povolebnom politickom spektre vo vláde , ale aj v parlamente ešte zasadajú“ohrození“ spolu s ešte „neohrozenými“. Pod pojmom ohrozenosť chápem historické,súčasné, priame, alebo nepriame zainteresovanie v rôznych nekalých aktivitách. Presnejšie povedané v korupčných aférach a vraždách. Sú to politici, ktorých verejnosť nepovažuje za morálne čistých z dôvodov nedostatočných dôkazov, ktoré by mala nová vláda získať a dať spravodlivosti za dosť. K ohrozeným by mali patriť aj politici, ktorí zneužili právo na získanie svojej neviny. Ako príklad. Pokyn k Remiašovej vražde.  

Mnohí politici si myslia, že imunita je odmena za ich politickú činnosť a sú doživotne chránení v dobe aktívnej ako aj po nej. Neradi si uvedo mujú, že imunita má svoje normy a to z viacerých hľadísk.     Predovšetkým je to hľadisko závažnosti porušenia práva voči jedin covi, spoločnosti, ako aj recidívy týchto činov. Taktiež je to hľadisko nepremlčania trestných činov podielu na vraždách a s nimi spojených korupčných kauz. Slovenská spravodlivosť však nedisponuje zákonom o osobnej zodpovednosti politika za negatívny dopad jeho nariadenia. Všetci politici sú vo veciach politického, ale aj z titulu funkcie osob ného rozhodnutia, príkazu, alebo nariadenia, chránení kolektívnou zodpovednosťou. Napríklad : Príkaz ministra je kolektívne krytý ce-   lým rezortom….alebo? Príkaz predsedu vlády Mečiara, šéfovi SIS-ky Lexovi bol krytý vládou a celou SIS-kou? Ak takúto spravodlivosť nez- rušíme, tak sbohom Slovensko.     

Verím novej vláde a všetkým politikom, ktorí nedopustia, aby boli raz zaradení medzi „ohrozenými“.