Čím viacej sa zaoberám otázkou víťaza volieb ako aj mediálnymi správami a komentármi

politológov, sociológov, názormi  žurnalistov a vôbec ľudí zaoberajúcimi sa touto témou

natíska sa mi subjektívny dojem. Vychádza z môjho hodnotenia osem ročného pôso-

benia vládneho SMERu s jeho rozhodujúcimi, všeobecne známymi konaniami. Tieto sa

snažím rozdeliť na svojprávne, teda na nikým neovplyvnenými a na nadirigované, /slušne

povedané/ sponzormi, reálne chápané, riadiacimi oligarchami. Vzľadom na to,že je to môj

subjektívny názor nebudem ich menovať, ale len použijem pre jeho vytvorenie,a hodiace

sa k téme blogu. Druhým tvorcom môjho dojmu je názor na program strany SMER. Bohužial je

na štvorku. Je v ňom len to čo všeobecne má robiť každá vláda. Cítiť z neho sebavedomie

strany, ktorá nepotrebuje oznámiť verejnosti ako chce splniť uvedené programové úlohy.

Z programu, ktorý predstavili vyplýva, že nepočítajú so žiadnym partnerom.

Z čoho sa dá usúdiť, že počítajú aj naďalej so sponzorovaním oligarchami. Je to krok späť.

Teda v postate sa nebude nič meniť, ak vyhrajú voľby s dostatočným počtom hlasov pre

samostatné vládnutie.  V opačnom prípade, čo asi nastane, vyhrajú voľby, ale pre vládnutie

budú potrebovať partnera, ktorého psiou povinnosťou bude Fica ustrážiť. V praxi to znamená,

že bude robiť a nie len proklamovať podstatné zmeny, defacto nápravu chýb.

Od novej vlády, ak to myslí s občanmi naozaj dobre sa očakáva zamerať svoju pozornosť a

prioritu na nasledovné oblasti:

Zdravotníctvo, do ktorého ani netreba nalievať viac financii, ale zbaviť ho jeho škodcov, ktorí

ich požierajú. Zdokonaliť systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, hlavne kontroly.

Školstvo, doplniť finančný rozpočet na úroveň vyspelých štátov.Prepracovať školský systém

a využiť skúsenosti z minulosti,bez ohľadu na dobu kedy vznikli.

Súdnictvo: Žiadne navyšovanie financií, skôr znížiť platy sudcov a ušetriť ich na novovytvorené

miesta prísediacich. Pojem nezávislé súdnictvo chápať nie ako nekontrolovateľné. Kontrolovaná

bude spravodlivosť, ktorá nemôže byť vždy absolútne správna, tak ako nemôže byť ani pravda

absolútne správna. Závisí od subjektu, ktorý ju posudzuje. Preto do jej posudzovania musí vstúpiť

štát dosadením svojho dôveryhodného zástupcu. Slovenské súdnictvo to potrebuje ako soľ. Aby

nevyprodukovalo sudcov typu Harabín.  Hlavne však z dôvodu nevyriešených a nedoriešených kauz.

Nie je to však žiadna novinka, vo vyspelých právnych štátoch je to bežné nehovoriac o porotách.

Sociálne zabezpečenie: To je oblasť,ktorá bola dlho zaznávaná, ľudia boli utešovaní, tým že naše

celoštátne makroekonomické ukazovatele sú na vysokej úrovni, z čoho ľudia nemali nič. Teda

mikroekonomika bola nepodstatná. V postate si štát „plnil“poslanie voči zahraničiu.

Najviac tým trpeli dôchodcovia, učitelia a všetci ostatní závislí od štátneho rozpočtu.

Stratégia ekonomického rozvoja: Možno som ojedinelý, ale lepší návrh ako sprivatizovanie

strategických podnikov a inštitúcii späť do majetku štátu. nevidím.

Ospravedlňujem sa omylom napísané -privatizácia- samozrejme reprivatizácia- transfér do vlastníctva

štátu.