Po prečítaní 14-ich krátkych životopisov kandidátov na prezidenta SR som začal rozmýšľať nad skutočnými dôvodmi prečo chcú získať práve túto funkciu. Zo spomínaných 14-ich, 6 je v penzijnom veku, teda bez väčšieho ambiciózneho, priebojného a zdravím podopretého elánu. Dnes nepotrebujeme reprezentatívne osobnosti zaťažené nesplnenými sľubmi novembra 1989. Tak asi pre lepšiu penziu. Z ostatných 8-ich som len u 4-och pochopil ich zámery z hľadiska   podpory a logických argumentov a možnosti napomáhať vývoju SR. Tí zostávajúci svojimi predstavami o funkcii by sa mohli uplat- niť v regionálnej úrovni a nie na mieste prezidenta.                     Kandidáti Kiska a Osuský sú radovými občanmi,ktorý z tohto pohľadu posudzujú a to celkom oprávnene, politickú a ekonomickú situáciu v SR a to na pozíciu prezidenta by určite nestačilo.Najmladší z kandidátov Procházka, napriek tomu,že je predsedom ústavnoprávneho výboru NR SR, taktiež nie je dostatočne skúsený na funkciu prezidenta. Je zameraný predovšetkým na problematiku svojej právnickej profesie.               Osobitná je dvojica kandidátov. Čarnogurský a Hrušovský,ktorí už preukázali ako sa politika nemá robiť. Ku kandidatúre ich viedla zášť, či už osobná, alebo politická,proti „strašiaku“ ľavicovej politiky.                                                                                               Posledným, o ktorom si myslím, že relevantne postavil svoj program pre realizáciu funkcie prezidenta je Fico. Výsledky, ktoré ako predseda vlády dosiahol, by rozhodne neboli tým v čom vidím   jeho úspešnosť v prezidentských voľbách. Jeho najväčším tromfom je to, čo doteraz žiadny prezident neurobil. Vlastne ani nemohol, pretože žiadny z nich nešiel do funkcie prezidenta z funkcie premiéra. Nechcem mu robiť reklamu, lebo to čo chce dosiahnuť, neviem či bude správne. Všetci dobre vieme, že je cieľavedomý a tvrdošijný. Mám na mysli jeho vyjadrenie,že nemie- ni meniť Ústavu SR, ale využije dôkladne všetky právomoci prezi-   denta, tak ako ich doteraz žiadny nedokázal. Z praktického hľadiska to vidím ako riadiacu funkciu prezidenta, prostredníctvom predsedov vlády a parlamentu a legislatívnej podpory poslaneckej väčšiny. Je to vlastne minimálne dvojročná totalita, ale tej ľudia rozumejú a budú ju v priamej voľbe prezidenta voliť.Táto alternatíva bude reálna ak Fico zvíťazí už v prvom kole. V prípade druhého kola vznikne situácia, ktorú môžeme nazvať : „Všetci ostatní kandidáti za druhého v poradí, všetci proti Ficovi.“  Je to len môj názor,ako ďaleko je od pravdy to sa dozviem možno už od tých, ktorí prečítajú tento článok.