Nespočetné množstvo „múdrych“ slov, viac, alebo menej pravdivých vyjadrení, ospravedlnení, vysvetlení, preukazateľných argumentov, dokážu naši ministri vrátane predsedu vlády vyprodukovať na svoju obhajobu. Nepoznám prípad, kedy by si priz- nali chybu. Akékoľvek pochybenie chápu ako politické ohováranie,či je vedené z verejnosti, alebo z opozície. Média, ktoré ju nechvália, nie sú objektívne,stále jej len škodia. Takáto vláda bez sebareflexie, vládne v postate bez podpory a kontroly verejnosti.Neviem, čo vedie jej ministrov byť absolútne a nedotknuteľne neomylnými, keď to nie je pravda. Vo verejnosti je množstvo jedincov,ktorí svojími vedomosťami a skúsenosťami ich predčia. Priority, ktoré si stanovili do svojho programu, prestali nimi byť. Obvyklou frázou je: „stanovili sme ich splnenie do konca roku 2016, alebo do iného termínu, podľa programu vlády.“ To.že sa s nimi nič nerobí nie je rozho- dujúce,“my, program plníme“. Tak to vyzerá aj so školstvom vedou a výzkumom.       Za to naozaj nemôžeme byť vláde vďační, že sa naša krajina v tejto spoločensky       významnej oblasti nachádza medzi rozvojovými krajinami. Vláda v podstate sa zameriava na hasenie nedostatkov vo sfére sociálnej, ktorú dokáže zachraňovať       trochárskymi spôsobmi bez systému. Nedokáže, nevie, alebo nechce zapojiť svoje   mocenské možnosti, využiť silu dôvery verejnosti a nasadiť páky, ktoré prinútia         pohyb kapitálu na miesta tam kde je potrebný a nie len do vrecák mecenášov. Na       krízu sa už nedá vyhovárať. Nakoniec aj na kríze mecenáši zarábali a vláda sa len   bezmocne prizerala. Ja som túto vládu volil,dôveroval som jej a preto ju aj kritizujem. Toto právo mi dáva Ústava SR.