Táto skutočnosť nie je problémom len súčasnej vlády,ale tiahne sa už minimálne dvadsať rokov.Práve ich definícia štátu sa hodí viac než aktuálne na obdobie tzv. demokracie. Marxisti definovali štát ako formu moci prostredníctvom vládnutia troch zložiek:zákonodárnej, súdnej a výkonnej, len z rozdielom,že do týchto zložiek nomino vala ľudí z jednej strany. Dnes sa demokraticky nominujú z pluralitne vytvorených strán.Rozdiel vidím len v tom,že sa tieto strany delia a to celkom umelo na pravičiarske a ľavičiarske. Občanom je úplne jedno či vládne pravica, alebo ľavica,dôležitá je životná úroveň. Slovensko nepatrí medzi štáty ktoré dokážu sa poučiť z histórie a prestane sa baviť na pravičiarov a ľavičiarov,ale spoja sily v prospech celej populácie,ktorej hlas ostáva bez ozveny.Tým nechcem tvrdiť ,že medzi tých, ktorí súhlasia so zbytočným delením politikov, nepatria aj seniori.Na Slovensku je minulosť, či už kladná, alebo záporná len múzeách, alebo zakliata v literatúre.Skúsenosti seniorov spojené s vedeckými poznatkami súčasnej mladej generácie by mali priniesť výsledky nie len v oblasti  výskumu, vývoja, výroby,ale aj v oblasti spoločenských a humánnych vied.Teda v oblasti morálneho rozvoja spoločnosti.     Túto spoluprácu, využitie historických skúsenosti, vidím v spoločnom postupe oboch generácii v presadení priamej demo- kracie pri všetkých voľbách do orgánov štátnej moci.