…z jedného cesta vymiesených,no teraz už nie priateľov. Áno, mám na mysli pána Mečiara,toho, ktorý sa vynoril z pozadia dizidentu a tváril sa akoby on bol vodcom „Nežnej“. On,ktorý ako úspešný kariérny zväzácky funkcionár a člen KSČ,sa neskôr preslávil svojim výrokom: “ Máme dosť väzníc pre komunistov“ neprišiel. Asi sa ozvalo svedomie? Nie, to on nemá. Zato my vieme, o mečiarizme toho dosť, aby sme ho považovali za „zlo“Slovenska, a nie za „otca národa“. Nie sú nám neznáme počiatky získavania moci,ktoré sa dajú prirovnať normalizácie za socíku. Nezabudnuteľná je parlamentná noc“dlhých nožov“,kedy nenechal kameň na kameni. Vymenil celú štátnu správu a dosadil tam svojich nohsledov. Ako bývalý  zväzásky funkcionár vedel od koho sa poučiť ako sa získáva moc. Že, ani niekoľko trestných činov a stratených životov ľudí, nesmú stáť v ceste za dosiahnutím stanoveného cieľa. Odmeny verným, divoká privatizácia,rozdávanie trafík, teda-podnikov to boli prostriedky pre udržanie získanej moci. Tieto a ďalšie nedemokratické mečiarovské kroky nás priviedli do európskej a svetovej izolácie.   Ďakuje ti zato pán Mečiar cele Slovensko /okrem verných nohsledov a zadubencov/, tí ti ďakovali už skôr.Len mi je záhadou,prečo ťa pozývala súčasná politická elita na 20 výročie pokazených cieľov slovenskej spoločnosti. Možno mi to niekto,kto bude čítať tieto riadky vysvetlí.