Kde bola,tam bola,ale určite aj teraz je jedna smutná krajina medzi Tatrami a Dunajom. Ľudia v nej si odžili zlé aj dobré časy, na zlé zabúdajú, na dobré spomínajú. Smutnou krajinou sú preto,lebo tých zlých bolo viacej ako tých dobrých na ktoré stále ešte čakajú.           Každý deň prevládajú tie zle nad dobrými. Ľudia sa nevzdávajú, pribúda tých i keď pomaly,ktorí chcú bojovať so zlom,ktoré ovláda túto krajinu. Je to však boj nebojácneho mravca proti silnému slonovi. Sú to jedinci,ktorí svojimi  obmedzenými možnosťami, ale hlavne osobnými príkladmi provokujú tých,ktorí majú toho dobra nadbytok, aby sa aspoň čiastočkou podieľali na zmenšovaní toho zla. Zlo chápem v tom najširšom zmysle slova. Počnúc nezamest-nanosťou pokračujúc chudobou, chorobami na liečenie ktorých nie sú finančné prostriedky,nezaplatiteľné sociálne domovy pre seniorov….a vôbec sociálna pomoc, ktorá sa nedá nazvať pomocou. Niekoľko nadačných akcii na ktorých si oligarchovia chodia na rozhrešenie pred národom nepovažujem za iné ako odrobinky zo stola bohatých. Hanbím sa za to,že žijem v krajine, kde si slušný človek v strednom a staršom veku nemôže dovoliť isť vo večerných, resp. nočných hodinách po ulici bez obáv,že ho niekto napadne. Vraždy,lúpeže a znásilnenia sa považujú v tomto režime     v ktorom vládne kapitál ako prirodzený jav.To sú pravé príčiny smútku našich ľudí. Vôbec ich nepotešil úsmev na tvári financministra  po schválení rozpočtu. Možno zabudnú na krátky     čas na všetky tieto neduhy a oddajú s a radostiam  Vianoc.Preto prajem všetkým čitateľom Veselé spokojné a ničím nerušené Vianoce.