Slovensko je taký malý štát,že keď sa stretne hŕstka ľudí a vedú rovnaké reči tak si myslia, že sú zhromaždenie sociálne rovných s rovnakým myslením..  Nie je to tak a to je naša mentálna slovenská vlastnosť – odlíšiť sa, byť iný, aj za cenu protirečenia a konania vo svoj neprospech.  Inými slovami aj na veci spoločné, dôležité pre náš život, máme názory podstatne rozdielne. Nejde o spôsob vyjadrovania, ani o pomenovania vecí svojimi slovami, ale o to,že mnohí sa dívajú na spoločnú vec individualistickými očami. Chcú byť chytrejší od tých druhých,chcú mať väčší podiel na tom  ešte nedosiahnutom. Čo keby mali z toho tí druhí väčší zisk? Jednoducho, či chceme, alebo nie, je to iba obyčajná závisť-ďalšia z mentálnych vlastnosti Slovákov.   „Ešte aj chudobu si závidíme.“

Zjednotiť takýto národ nie je jednoduchá vec. To dokážu naozaj len silné osobnosti.     Tie sme dlho nemali a ani nemáme. Eufória v novembri nebola založená na jenotnosti národa bola založená predovšetkým  na získaní slobody a demokracie, ktoré nám boli dlhé roky odopierané. No už vtedy sa vedelo,že aká to bude sloboda a demokracia.   Bude môcť s ňou narábať každá osoba ako bude považovať za vhodné. Nebude to tá sloboda v ktorú dúfal nejednotný a podvedený slovenský ľud.Že bude použitá predovšetkým pre splnenie ekonomických cieľov bohatých.