Koniec prázdnin priniesol dosť veľký záujem o školstvo. V rôznych mediálnych prostriedkoch sa stali problémy školstva prioritnými.Je to celkom pochopiteľné, veď oni naozaj sú.Začiatok  školského roku je tá najvhodnejšia doba. Napriek tomu,že o týchto problémoch sa vie už niekoľko rokov. Na Slovensku je to príznačné. Vytiahol sa jeden fakt a ten sa stal hlavným problémom úspešného školstva.Je ním demografický vývoj on spôsobil situáciu s ktorou budú mať zriaďovateľské úrady problémy.Ide o limitovanie počtu žiakov a študentov v príslušných ročníkoch základných a stredných škôl. S tým sú spojené aj ďalšie problémy  materiálneho, finančného, ale aj personálneho charakteru. Keď sme už pri tom personálnom,tak sa mi javí ako rozhodujúci práve on. Sú to vlastne učitelia, ktorí budú niesť ťarchu rozhodnutí MŠ  ako aj zriaďovateľov jednotlivých školských zariadení.Neviem do akej miery si túto situáciu uvedomujú ich nadriadení,keď chcú učitelia uskutočniť ostrý štrajk. Verejnosť, rodičia chápu ich konanie,ale len do určitej miery .Otázka čo s deťmi, je už mimo ich pochopenia.Chcem uviesť ešte jednu, podľa mňa dôležitú vec. Význam vzdelávania prostredníctvom škôl si uvedomujú v plnom rozsahu osobnej zainteresovanosti predovšetkým žiaci a ich rodičia.Spoliehajú,že príslušné orgány to už nejako zabezpečia.Ostatní,ktorí už to vzdelanie získali vidia v školstve ako rezorte iba ekonomický problém.Mnohí zabudli,že škola a v nej učitelia im umožnili byť tými čím sú.Ak školstvo nepostavíme na rovnocennú úroveň ostatných rezortov, balvan jeho problémov budeme tlačiť aj v ďalších rokoch v znamení „nedocenení učitelia a rukojemníci žiaci,“