Pozeral som televízne relácie v ktorých vystupovali,okrem iných, aj ministerka spravodlivosti Žitňanská v jednej a minister financií Mikloš v druhej. Tvrdo obhajovali pôsobenie spoločnej strany SDKÚ. Napriek požadovaným otázkam moderátorky dokázali sa dostať k odpovedi značným okruhom v ktorom si vykonali dostatočnú predvolebnú kampaň.Okrem toho si každý z nich prihrial vlastnú polievočku.                                                                                               Z vystúpenia pána Mikloša dosť jasne vyznievalo očiernenie SMERU,Fica         v otázke súhlasu pôsobenia Harabína ako predsedu Najvyššieho súdu. Čiastočná povolebná rezignácia Mikloša bola dosť viditeľná, pritom si zachoval stranícku tvár,bol to profesionálny výkon ,pretože za ňou sa skrýval celkom iný účel. Mikloš múdro predpokladal,že jeho záujmy s daňovým úradom môžu výjsť na verejnosť a nie všetky daňové konania boli zlučiteľné so zákonom. Preto jeho najväčším nebezpečenstvom bol Harabín,ten, ktorý nedovolil min. financií   uskutočniť audit.Po ktorom by viac než pravdepodobne,bol Harabín vďačný       Miklošovi a neskôr by sa mu mohol revanšovať.Napríklad v ešte neriešenej       problematike daňového úradu a celkove v nadobudnutí jeho majetku.                   Pani ministerka sa snažila o čo najodbornejší výklad o tom ako by mala justícia pracovať,nedarilo sa jej zakryť tendenciu svojho kariérneho rastu.Tieto podopierala argumentmi, že za jej obdobie pôsobenia ako ministerky sa vlastne začala akási prestavba justície.Verejná mienka by však s ňou nemusela súhlasiť.Celkový dojem s jej vystúpenia bol, že nie ona strane, ale strana jej má byť vďačná,že má takú zarytú pravičiarskú  odborníčku.