Čas neúprosne namotáva do Gorily stále nové tváre,ktoré by sme tam ani nečakali. Pribúdajú ako huby po daždi.Kto sú tí, ktorí ich tam s veľkou vrúcnosťou zaraďujú?   Myslia si,“ak som tam ja budeš aj ty“,Neuvedomujú si však, že tým vytvárajú orgánom v trestnom konaní nové indície pre dôkladnejšie šetrenie, čím môžu škodiť aj sebe a pritom nevedia ako. To sú len kroky k sebazachovaniu jedincov,pretože Gorila ako systém žiadnu seba reflexiu nikdy nemôže pripustiť.     Čítal som článok v SME,kde poučujú občanov  neziskovky, ako postupovať pri stanovení požiadavok na protestných zhromaždeniach.Pripadajú, mi ako snahy,dôjsť tichým spôsobom k  postupnému vyhnívaniu protizákonných kauz Gorily. Čas všetko zahladí, ako by ani Gorily nikdy nebolo.A voľby? Tie iba vymenia aktérov Gorily, alebo ako sa bude volať, ak ju znova na svetlo vynesie smelý   novinár. V článku je veľa pesimizmu, ale na Slovensku je tých iskričiek optimizmu   tak málo a obávam sa ,že z nich žiadny očistný požiar nevznikne.Napriek tomu som za vyšetrenie Gorily a taktiež i za voľby v znamení:     Nádej umiera posledná.