Stará pravda je,že s úsmevom a optimizmom sa aj tie zlé veci vidia lepšie. To by mohol byť slogan našej súčasnej spoločnosti. Vidieť veci, presnejšie povedané, všetko to čo nás obklopuje,s čím sa stretávame v tej najkonkretnejšej realite, s pochopením a s prihlúplym úsmevom na tvári. Veď aj v knihe kníh sa píše. “ Chudobným duchom patrí kráľovstvo nebeské“. No a dovtedy ako? No predsa treba vydržať,. Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. Táto ľudová múdrosť sa akosi stále viac a viac dostáva do nášho života.Myslím tým, života radových občanov, ktorých životnú úroveň stanovuje rozpätie medzi minimálnou a priemernou mzdou. Nie je to však také jednoduché. Sú jedinci, dokonca aj skupiny, ktorí sa nechcú vyrovnať s týmto stavom a volia cesty rôznych protestov, názorových vyjadrení, dokonca štrajkov.To sú tí,ktorí nedokážu prekonávať nedostatky spoločnosti s úsmevom a pochopením. Nevedia byť ústretoví predstaviteľom politických elít,ktorí nechcú nič iné len dobro pre radových občanov. Čo ostáva urobiť,aby úsmev dominoval na tvárach všetkých. Ostávajú dve možnosti:

PRVÁ : Prideliť každému nespokojencovi jedného psychológa zo zahraničia so slovenským občianstvom, čím by sa riešila otázka : A. zvýšenia demografickej krivky

B. psychologická odolnosť voči hlúposti politikov

DRUHÁ : Vymeniť nespokojmých občanov za psychógov, čím by sa.

A : ušetrili peniaze za ich poradenskú činnosť

B : demografická krivka by ostala nezmenená

Problém by mohol byť len vo výberovom konaní, pretože s každým psychológom by muselo byť vykonané samostatne.