Už viac než dvadsať rokov majú dve, vekove odlišné sociálne skupiny, mládež a dôchodcovia spoločného menovateľa, minimálny záujem politických garnitúr o ich úroveň

Školská mládež pre politikov nemôže byť zaujímavá už z jediného dôvodu,i keď z absolútne povrchného,že pre spoločnosť je neproduktívna, práve naopak zaťažuje štátny rozpočet.

J,A. Komenský propagoval vo svojom diele múdru myšlienku : „Škola hrou“ Nemyslel  tým však odkaz pre generácie školských zodpovedných pracovníkov „zahrávať“ sa so školstvom.

Reči o mládeži ako budúcnosti našej spoločnosti sú zahrabané navonok „banálnymi“ problémami v porovnaní s tým, čo by mali priniesť pri skutočne múdrej investícii.

Vláda chce 3,6 % mi zabezpečiť vzdelanie mládeže a vedecký výskum, to je aj pre „banánové“     republiky málo. K tomu nie je čo dodať,/okrem Mikloša a Jurzycu/

Platy a vôbec celkové materiálne,  morálne a spoločenské postavenie učiteľov  dehonestujú  profesiu pedagóga.

K tej druhej sociálnej skupine, teda dôchodcov, len toľko. Ak naša spoločnosť by mala vidieť         budúcnosť v mládeži na dobrej vedomostnej úrovni, tak by nemala  zabudnúť na históriu, ktorú     tvorili ľudia,súčasní a budúci dôchodcovia.

Hanebne nízke dôchodky prevažnej väčšiny dôchodcov predstavujú „schopnosť“ ponovem brových vlád , ako aj súčasnej, obzvlášť „vydarenej“. Tiež už nič neprodukujú. Čo bolo to bolo,     teraz sú už len dôchodcovia.

Možno, že sa zídu,keď mladí učitelia odídu zo školstva.