Kdesi tam uprostred veľkej Zemi sa nachádza jedna malá krajina. Žije  v nej prostý pracovitý ľud. Kraľoval mu vždy kráľ z inej väčšej krajiny. Králi sa menili poroba zostávala. Raz bola väčšia, inokedy menšia a tak je tomu až doteraz. Ľudia sa už zmierili s osudom malej krajiny,veď to asi musí tak byť. Bola doba kedy mala táto krajina aj blízkeho brata, o čosi väčšieho  aj staršieho a aj skúsenejšieho. Určitý čas spolu zdielali  osud malých, ale na tú dobu vyspelých krajín. Prišla doba kedy sa tieto bratské krajiny rozdelili. Tá menšia, o ktorej je vlastne rozprávka sa  stala konečne slobodná, bez cudzieho kráľa. Život v nej je radostný, naplnený optimizmom jeho obyvateľov, o ktorý sa starajú skupiny veselých huncútov, Jedna huncútka dokonca povedala,že na budúci rok sa budeme mať ešte lepšie ako tento.Budete sa diviť, ale je to krajina v ktorej kto nechce nemusí pracovať. Ak neveríte,potvrdí vám to ktorýkoľvek človek veselo posedavajúci v parku , na ulici na nádraží, s úsmevom a s fľašou šampanského v petovych obaloch. Čo je povzbudzujúce, sú veselé, optimistické stretnutia ľudí  v kluboch ÚPVSR, ktoré sú v každom možnom čase plne využívane . Vzhľadom na to, že sme boli a aj sme rozprávkovo bohatou krajinou, s láskou a pochopením pomáhame tým chudobnejším krajinám. Dá sa ešte niečo lepšie si priať ako byť obyvateľom tejto rozprávkovej krajiny? Kto ju nájde na mape, stane sa jej obyvateľom so všetkými vymoženosťami podľa vlastných predstáv.