Kedysi nás učili,že kapitál môže byť len produktom kapitalizmu.Tvrdili, že je to hodnota, ktorá bez akejkoľvek práce prináša hodnotu /nadhodnotu, alebo zisk/ jeho majiteľovi. Dnes všetci vieme, že to nie je celkom tak. Na kapitálovom trhu kapitál ako hodnota rôzneho druhu,či už finančný, tovarový, alebo nehnuteľný, vystupuje rovnako vo všetkých spoločnostiach,či už totalitných, alebo demokratických a nakoniec i v monarchiách. V podstate by mal byť riadený trhom s jeho samoregulačnými mechanizmami dopytu a spotreby. To by však do týchto zákonitosti nesmel       zasahovať človek  prostredníctvom rôznych štátnych foriem napríklad totality, alebo typmi demokracie.                      Totalita je za nami, vieme ako pôsobil kapitál a v koho rukách bol, i keď navonok bol spoločným vlastníctvom, rozhodovali o ňom jedinci. Vieme však aj to, ako pôsobia prispôsobené demokratické princípy znova určitým skupinám jednotlivcom, ale už za pôsobenia nových vzťahov. Tieto majú podstatu v súčinnosti štátneho a súkromného vlastníctva. Čo sa vlastne udialo,aké zmeny sa stali s kapitálom po roku1989? Žiadne. Tak ako za totality tak aj za demokracie bol a je deformovaný trhový  mechanizmus. Zmenili sa len tí ,ktorí sa na tom podieľajú a majú z toho úžitok. Jasným dôkazom môže byť globálna hospodárska kríza, na ktorej mnohí zarobili, ale to je už asi biologický a generačný problém. Zámerne nechcem hovoriť o etickom, to by som urazil ciele demokracie.