…mi pripomenul príbeh,ktorý,neverím, že by sa mohol niekedy uskutočniť. Napriek tomu sa pokúsim ho popísať. Idem po ulici mesta,ktoré sa pýši hrdým titulom Najtransparentnešie mesto z 200 miest Európy a severnej Ameriky, zapojených do tejto súťaže. Kritéria tejto súťaže nepoznám, no napriek tomu sa snažím výsledkom veriť. A teraz to, čomu sa mi nedá veriť….stretol som Mikloša a bez väčších formalít sme nadviazali dialóg. V tomto momente začína jadro mojej časti dialógu. Opýtal so sa ho, prečo naša vláda nevyužije možnosti ďalšej pôžičky z fondu EÚ, keď náš Dlh /41 % k pomeru HDP/nepredstavuje ani polovicu priemerného dlhu 27–EÚ / 80%/.Prečo minimálne 20 miliard Eú  si nepožičiame a nepoužijeme ich na  vybudovanie zastaralej infraštruktúry, zníženia  miery nezamestnanosti, pomoc zdravotníctvu, školstvu atď.Prečo robia reštriktívnu politiku na úkor občanov prostredníctvom šetrenia a sanácie štátneho rozpočtu. Nikto to v Európe nerobí okrem nás.  Neviem či ho tieto moje otázky zaskočili, ale asi nie. Je zvyknutý na takéto otázky zrejme pohotovo odpovedať. Napriek tomu bol prekvapený prečo na ulici a tak nečakane. V podstate sa zmohol len na nič nehovoriacu a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty   odpoveď: “ Na to sa opýtajte Fica, ten je všetkému na vine.“ Potom som sa „zobudil“.