Najvýznamnejším politickým smerom v podstate prvým bol mečiarizmus.Tento sa vyznačoval kultom osobnosti jedného politika, ovládajúceho okrem podstatne múdrejších ľudí  z jeho suity ,aj veľkú časť   občanov. Prevažne staršej populácie s prevahou žien. Bolo by nadľudské sily vymenovať jeho aktivity   v politicko strategickej oblasti. Preto uvediem len jednu. Ústami svojho propagandistu Mariana  Augustína Húsku  vyhlásil: citujem “ Na Slovensku musíme vytvoriť bohatú  kapitálotvornú vrstvu, ktorá bude podporovať  chudobné sociálne skupiny“ koniec citátu.                                                                                         Ďalším v poradí boli dzurindovsképravicovo kresťanské snahy vládnutia rozpoltenej osobnosti medzi   kresťanskými zásadami a pravicovým racionalizmom. Najskôr zameraného na EÚ a postupne meniaceho sa na nohsleda USA.                                                                                                                             Nedá sa zabudnúť na slovenského Maďara Duraya s ideou celosvetového maďarstva. V nerozlučnej spolupráci s Csákym viazanej Orbánovskými chorými predstavami.                                                         Po predčasných voľbách v r. 2006 sa dostal k moci nový Smer na čele s nositeľom ideí  sociálneho štátu. Nebyť nevhodných mecenášov, neskôr investorov,by sa dalo hovoriť o zatiaľ, pre obyčajných ľudí najvýhodnejšiu vládu. S Fickom to nebolo najlepšie , bez neho zle, tak možno charakterizovať súčasnosť. Sme tu a dnes a teraz. Vládne nám koaličná rada, ktorej by niekedy rád aj protirečil predseda KDH Fígeľ. Ten však svojimi fígľovinami, mnohokrát podopretými  výmyslami Sulíka,  Mikloša a Mihála sa  prezentuje ako neodborník s nekresťanským myslením. Genéza 22-och rokov významných osobností.Je to len názor.