Niekoľko názorov k budúcej školskej reforme.
Mám na mysli školstvo ako rozum štátu so zameraním na život spoločnosti v celom jej rozsahu s využitím výsledkov vzdelanosti v prospech celej populácie. Po roku 1989 sa začala prvá reforma školstva, presnejšie povedané nešťastná reforma podľa amerického vzoru. Počnúc základnými a strednými školami a najviac vysokými Z ničoho nič sa vytvorili nové univerzity z vysokých škôl technických,prečo lebo také majú aj američania. Začalo sa to diať za ministra Kováča, ktorý vôbec školstvu nerozumel. Uvážte sami keď nazval učiteľov všeobecne ako mäkkýšov. Pričom on sám bol nepotrebný príživník a nie len to, ale aj americký zapredanec škodný pre náš školský systém. Školstvo ktoré bolo do roku 1989 uznávané európskými štátmi, bolo na vysokej úrovni, bolo vzorom pre severské krajiny /Finsko, Nórsko/ sa postupne degradovalo na úroveň školstva menej rozvitých krajín. Doteraz neukončená prvá reforma si žiada novú, ktorá postaví školstvo na úroveň vyspelých krajín a stane sa skutočnou vedomostnou bázou štátu. Prenos výsledkov reformy by malo prebehnúť naraz na všetkých troch úrovniach škôl, samozrejme s postupnou realizáciou. Je potrebné zamyslieť sa nad názvami a náplňou činnosti vysokých škôl. Vedecko technické školy by mali mať názvy: napr. Elektrotechnická vysoká škola, Stavebná,Strojárska a pod. Zo svojimi rektorátmi a fakultami. Do náplne zaradiť špeciálne vedecko technické a výskumné pracoviská. Pod doterajším nesprávnym názvom univerzita sa nemusia násilne zaradiť fakulty s netechnickým zameraním. Cieľom vysokých škôl technických by nemala byť len výuka absolventov, ale aj vedecko technické výsledky bádania a niesť Logo svojich výsledkov. Do dnes zastúpené Slovenskou akadémiou vied, prípadne samostatnými ústavmi. Názvy tých univerzít, ktoré boli aj pred prvou reformou ponechať,boli správne stanovené. Pridať do ich náplne tak tiež vedecko výskumnú činnosť špecializovanú pre konkrétne fakulty. Do osnov stredných škôl zapracovať silný fenomén výberu medzi ďalším štúdiom a vstupom do praktického života. To by mala byť rozhodujúca funkcia stredných škôl. Nemienim v svojom článku vypracovávať didaktické pokyny ani plány, pre stredné a ani pre základné školy. Filosófiu výuky na základných školách vidím v cieli: nielen naučiť žiakov počítať, čítať a písať, a poznať základné prírodné zákony, ale aj perspektívne myslieť do budúcnosti svojho života.