Nie je nič nové keď napíšem, že naša mládež sa nachádza v zaostalom stave z hľadiska pohybového a zdravotného vývoja. Neberiem do úvahy malý počet mladých športovcov, ktorí reprezentujú kluby a niektorí najlepší aj republiku.Štát musí však zaujímať tá väčšia časť mladých ľudí, či dokážu vo svojej aktívnej dobe, pred dôchodkom, zarobiť na seniorov.Mám na mysli svojimi daniami a hlavne svojim zdravotným stavom. Vo svojom blogu nemám za cieľ hodnotiť úroveň športu a porovnávať ho s inými krajinami, to nemôže situáciu riešiť. Moja 41 ročná prax stredoškolského profesora /tak nás volali/ mi nedá aj teraz na dôchodku si nevšímať spoločenské dianie. Vidím ako sa súčasná vláda borí so školstvom, zdravotníctvom, sociálnymi problémami a dôchodcami. Moja odbornosť biológa a telocvikára a dostatok voľného času mi umožňuje mnohé chyby, prípadne vylepšenia v spomínaných rezortov postrehnúť. Chcem predovšetkým poukázať na telesnú zdatnosť mládeže v súvislosti s jej zdravotným stavom. Navštevujem školy cez hodiny telesnej výchovy, rozprávam sa s telocvikármi. S údivom vidím a počúvam aký je nezáujem žiakov na základných, ale aj na stredných školách o telesnú výchovu, alebo akýkoľvek pohyb. Hľadám chyby, v čom to je. Veď pred 10-timi rokmi možno ešte aj neskôr to bolo celkom inak. Spomínam si, že na hodiny telesnej výchovy sa žiaci ZŠ ako aj stredoškoláci tešili. Na nich si realizovali svoje telesné schopnosti, porovnávali sa, súťažili v snahe dosiahnuť svojho maximu. Sú to predsa prirodzené tínedžerské vlastnosti a tie im teraz v značnej miere chýbajú. Snažia sa vyhnúť cvičeniam na hodinách telesnej výchovy s lekárskymi alebo rodičovskými ospravedlnenkami. Mnoho krát som videl polovicu triedy sedieť na švédskych lavičkách s úškrnom na tvári. Tento nedostatok nie je len v žiakoch, ale aj v rodičoch a nedajbože v lekároch. Títo mladí ľudia v budúcnosti nedokážu uživiť sotva seba a nieto ešte rodičov resp.iných dôchodcov. Viem, že vláda sa snaží o duálne vyučovanie, ale čo s deťmi keď nemajú záujem ani o zábavné prvky cvičení a nie to o systematickú 8-10 hodinovú prácu. Nie sú formálne slová J.A. Komenského :“ škola je brána do života“. Ministerstvo školstva pracuje na reforme. Do akej miery sa to podarí? Určite boli k tomu prizvaní odborní poradcovia. Ak budú zviazaní liberálnymi prvkami, tak dopredu môžem povedať nepodarí. Z vlastnej skúsenosti viem, že liberálny prístup je od do. Za socíku som sa s tým nemusel zapodievať. Prečo? Jednoducho preto, že atletika , gymnastika, hry na hodinách neboli nariadené a preto boli liberálne. Išlo len o spôsob ako to dokázali telocvikári využiť. Dnešní bohužiaľ, majú starosti s platmi a nie s výukou. Môj plat bol vyšší ako majú teraz učitelia, bol však nastavený podľa počtu odtrénovaných hodín so žiakmi poobede a večer. Pre mňa to bola zábava a nie povinnosť. Z odchovancov školy som postupne vychoval cvičiteľov, pri OVČSTV si získali trénerské preukazy a tak mohli odborne trénovať. No v súčasnosti som iba na jednej nemenovanej škole poobede videl akúsi neorganizovanú pohybovú činnosť v rámci okresu. Ako ja vidím cestu k zlepšeniu. Učiteľom je potrebné zvýšiť platy, primerane k ich kvalifikácii, s tým, že v zadanom čase cca. jedného roku dokážu čiastočne zainteresovať žiakov do telovýchovného procesu. Tým si sami získajú vyššie sociálne postavenie a neskôr aj plat. Stanú sa ich zverenci hodnovernými občanmi, ktorý svojim zodpovedným prístupom pomôžu riešiť demografický vývoj.