Na Slovensku platí, kto má moc si myslí, že má aj rozum

26. februára 2017, alogx, Nezaradené

Slovensko je krajinou s oligarchami ovládanou vládou, ťažko pádnymi ministrami psychicky chorými poslancami. A to už trvá viac ako 25 rokov. Preto 25 a nie 27 lebo sme boli už samostatní. Česi pochopili, že slovenská politická špička má rozdielne názory na demokratický vývoj. Rozdelením štátu sa rozdelila aj moc a o to slovenským politikom išlo. Nebrali ohľady na nedokonalé, nevyrokované delenie majetku na úkor Slovenska. Z rozdelenia  získala česká strana nie svojou vinou. Netreba pripomínať, že hlavným nenasytným po moci bažiacim bol Vladimír Mečiar. Práve on bol prvým, ktorý dokázal, že kto má moc nemusí mať rozum. Potom to išlo už len v jeho réžií. Rečami vzdialenými od rozumu a reality dokázal ohlúpiť veľkú časť populácie žijúcej na Slovensku. Nasledujúce vlády nedokázali sa zbaviť princípov riadenia štátu na báze Mečiarovho tieňa s jeho politickou didaktikou. Vôbec nie je dôležité ktorá, ale jedna strana musí byť dominantná, tie ostatné vytĺkajú politický kapitál podľa koaličnej dohody, alebo aj mimo. Proti tomuto koaličnému mechanizmu stojí rozhádaná opozícia. Obidva politické celky sú touto činnosťou plne zaujaté na akúsi prácu v prospech občanov neostáva priestor.                 Spomeniem niekoľko prípadov potvrdzujúcich ich rozumovo mocenské konanie. Dosť výrazne sa prejavili v oblasti SOCIÁLNEJ,  nezaostali v ničom ani jedna z politických strán v priebehu 25 rokov samostatosti. Nie je výnimkou ani posledné hodnotenie európskej komisie ústami jej predsedu, ktoré bolo značne rozpačité. Vyznelo rozporuplne keď na jednej strane Slovensko chválil za infláciu ako aj za rast HDP, no na strane druhej jasne povedal pravdu, že sa to nijak neprejavilo na životnej úrovni občanov. ZDRAVOTNÉ ZABEZPEČENIE  je na hrane účelnosti využitia nedostatočného technického ústavného vybavenia  v porovnaní s niektorými špičkovými súkromnými ambulanciami. Stále sa nevie naplniť ústavný zákon o bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Hľadajú sa formy diferencovania platených a bezplatných zdravotných úkonov. Voči vyspelým krajinám je to reálne krok späť. Zvýšenie raitingu na AA+ a zníženie zadĺženosti v oblasti EKONOMIKY predsa nemôže zvýšiť životnú úroveň občanov. To je ten nedostatočný politický rozum mocných. Je toho veľa, nabudúce doplním.