Myslenie a správanie slovenských politikov či už vládnych alebo opozičnych na vyriešenie Mečiarových amnestii mi signalizuje akoby chceli dať amnestiu na všetky jeho záporné činy. Akoby chceli zabudnúť nielen na únos syna prezidenta, smrť Remiaša, divoké privatizácie a vôbec celé zastrašovanie verejnosti, ktorá sa nestotožňovala s Mečiarom. Za roky svojho vládnutia narobil toľko škody či už v ekonomike, vnútornej politike a hlavne v zahraničnej politike, že jeho ohodnotenie by mohlo niesť názov: vlastizrada. Takto by to nazývali a adekvátne riešili v krajinách kde si politici vážia mienku veľkej väčšiny ľudí. Áno, sú u nás aj takí, ktorí mu majú za čo ďakovať. Fabriky,podniky, firmy a iné, ľudovo povedané trafiky dostali za podporu Mečiarovskej politiky vo všetkých možných sektoroch. Sú však aj takí, ktorí sa boja otvoriť túto kauzu, preto, že nedokázali právne postupovať v zmysle spravodlivosti. Alebo mali aj oni malé právne prešľapy a boja sa, že by mohli vyjsť najavo. Pasivitu koalície môže spôsobovať nedostatočná somknutosť v jej vnútri. V každom prípade sa hanbím, že žijem v krajine kde spravodlivosť a právo nefungujú vo vzájomnej symbióze. P. S. Páni politici som si vedomý, že mečiarizmus, je už dávno Vami omilostený len sa to tak nevolá. Je v procese vyhnívania, raz bude možno aj amnestovaný. Skúste to raz s Černákom, možno bude mať čo povedať,len aby nepovedal mnoho.