Čítal som jedno pojednávanie resp. referát, ktorý sa dostal do internetovej tlače ako článok renomovaného ekonóma. Referát predniesol na celosvetovom ekonomickom kongrese poriadanom Ekonomickou academiou USA. Téma jeho vedeckého pojednania bola : Lacné a drahé peniaze vo svete. Vychádzal z vedecky uznávanej definície peňazí ako tovaru.Na získanie hodnoty akéhokoľvek tovaru muselo byť vynaložené určité množstvo duševnej, alebo fyzickej práce, ktorá určila ich výšku. Keď Feníčania vynašli peniaze, tie postupne nahrádzali najčastejšie používané výmenné tovary a stali sa spoločným ekvivalentom, platidlom na trhu. Peniaze sa považujú aj v súčasnosti ako najobjektívnejší hodnotiteľ tovarov. Práca sa stala rozhodujúcim faktorom hodnoty tovarov, teda aj peňazí. Ďálej rozobral funkciu zdrojov vo všeobecnej rovine v súvislosti s tovarmi, prácou a peniazmi. Zdroje zastávajú medzi nimi rozhodujúce postavenie určujúce cenu. Zdroje sú materiálnou ako aj duchovnou podstatou a potenciálnou základňou procesu výroby peňazí. Dokážu ich diferencovať na drahé a lacné. Pod pojmom zdroje chápem nie len suroviny, ale aj pracovnú silu, ako zdroj práce. Tento článok ma inšpiroval k zamysleniu ako je to s peniazmi u nás. Máme aj my drahé a lacné peniaze? Vychádzajúc z teórie vyjadrenej prostredníctvom referátu autora môžem tvrdiť, že sú. Ide len o to v akom vzájomnom pomere sú. Všade tam kde hodnota práce vyjadrenej v mzde je nižšia ako hodnota tovaru, ktorý sa predá za vyššiu hodnotu ako je hodnota práce naň vynaložená vznikajú drahé peniaze. Zjednodušene povedané tam kde je lacná pracovná sila. Lacné peniaze vznikajú v prostredí kde zdrojom výroby peňazí sú samotné peniaze. Vypadá tu faktor práce. Sú to banky, kde peniaze vyrábajú peniaze. Tých na Slovensku máme menej ako drahých, inými slovami pracných a od toho sa aj odvíja životná úroveň väčšiny obyvateľstva. Môžme sa porovnať so Šajčiarskom- bankovým rajom? Alebo USA, ktoré si bez problémov natlačia peniaze podľa potreby. Aj Brusel sa pohráva s takou možnosťou. Lacné peniaze začínajú byť v kurze. Kto z laickej verejnosti dokáže pochopiť etiku elektronických peňazí? Ja poznám len jeden príklad. Maďarska vláda ešte za socíku si požičala ako jediná z východného bloku od Menového fondu 60 tis. dolárov, dávno to už nie je pravda. Zahraničné automobilky nám nezamestnanosť síce čiastočne riešia, ale na úkor vykorisťovania občanov. Bolo to len také zamyslenie.