Spomeňme si ako nás to učili v škole. Vzťah medzi morálkou a ekonomikou determinuje práve úroveň oboch. Presnejšie povedané úroveň morálky je prvotná a má rozhodujúci vplyv na úroveň ekonomiky. Morálku chápeme ako súhrn spoločenských noriem, ktorých realizáciou jedincami sa vytvára celková morálka spoločnosti. Ak dosiahne vysokú spoločenskú hodnotu tak sa jej pôsobenie premietne do vysokej úrovne materiálnych a duchovných hodnôt. Ak nízku, tak do nízkych. Všetko to prebieha v podmienkach konkrétneho štátu. Všeobecne to môžme nazvať tvorbou životnej úrovne. Aby to úspešne prebiehalo máme na to strážcu, Ústavu SR. Sú to pravidlá ktorými sa má riadiť spoločnosť nie je však realizátorom. Nositeľmi morálky sú ľudia a teda aj realizátorom ekonomiky. Súčasná úroveň morálky je taká nízka, že ju už ani nemôžeme morálkou nazývať,ale amorálkou. Čo od takej morálky môžeme očakávať. Ľudia sú znechutení a stali sa aj apatickí voči súčasnému stavu. Nevidia žiadne východisko. Aktívni hľadajú cesty nie vždy totožné s právom. Neváhajú porušiť akékoľvek morálne pravidlá ak získajú peniaze,moc majetky. Čím lepšie majú možnosti, postavenie, tým ľahšie a väčšie ciele dosiahnu. Kto má v tejto omylom nazývanej demokratickej spoločnosti tieto možnosti, všetci dobre vieme. Sú to politici a skorum- povaní štátni zamestnanci. Po ich vzore „podnikajú“ aj ďalší a niet konca tohto kolotoča.Pre nich nie je potrebná žiadna morálka,tá ich len brzdí. Apatičnosť, ľahostajnosť, nedôvera, neúcta sú už od malička získavané deťmi od rodičov. To sú všetko známe veci a neodstráni ich demoralizovaná spoločnosť. Ľuďom sa musí vrátiť dôvera v systém získanej demokracie, vláde a spravodlivosti, súdom a prokuratúre. Vo vymožiteľnosť práva, zbaviť ich strachu o bezpečnosť vo večerných hodinách na uliciach. Nestačia len známe sľuby z minulosti, rázne činy. Presvedčiť ľudí po štvrť storočnom rozčarovaní nie je jednoduchá úloha. Vláda sa musí vo svojom konaní vrátiť o 25 rokov späť, teda na začiatok prestavby spoločnosti zo socialistického na demokratický. Nájsť a zdôvodniť vývojové nedostatky objektívneho charakteru, ale hlavne cielené chyby na zámerné zneužité neznalosti v prospech jedincov na úkor spoločnosti. Prvým a myslím si rozhodujúcim úmyselným porušením bolo využitie zákona o amnestiách. Vtedajší predseda vlády Mečiar zastával na krátku dobu právomoci zatiaľ nezvoleného prezidenta, čo zámerne vyhovovalo HZDS, ktoré voľby brzdili. Mečiar uplatnil tento zákon na amnestovanie všetkých zainteresovaných ako aj ďalších možných, v priebehu vyšetrovania , zistených osôb. Týmto uviedol do podozrenia teoreticky celú populáciu SR, čím sa jej vysmial, prostredníctvom Ústavy, do tváre. Táto do očí bijúca Mečiarova bohorovnosť upevnila moc HZDS a zakryla skutočných vynníkov únosu prezidentovho syna a vraždu kriminalistu Remiaša. Silná HZDS porážala morálku a otvo- rila beztrestnú cestu zločinu. Zločin sa stal súčasťou života slovenskej populácie. Tlačil sa do všetkých sfér nášho života. Porušovanie morál- ky vo svojich nižších formách si našiel miesto aj v školách, v športe v najmenej čakaných miestach.Úpadok morálky sa šíri tak v smere verti- kálnom ako aj horizontálnom, preto jej nemôže uniknúť ani ekonomika.