Úvaha : Pokračovanie z predchádzajúceho blogu o nepriamej demokracii
Uvediem niekoľko odpovedí na otázky resp.názory z uvedeného blogu. Ako to vlastne myslím s tou nepriamou demokraciou a partokraciou. Jadrom myšlienky je, zatiaľ nereálna no v budúcnosti viac než pravdepodobná otázka účelnosti strán v riadení štátu, ako organizovanej formy moci. Nie som prvý a taktiež ani posledný ktorý sa s touto problematikou trochu zaoberá a preto si myslím, že je len v rovine úvah. Nemyslím si, že Slovensko na to vedomostný potenciál nemá, pretože by sa to nemalo dotýkať celej populácie, ale len tých,ktorí budú voliť. V podstate je to pre voličov v jednoduchom princípe, ako v doterajších voľbách akurát s pocitom svojho väčšieho podielu na riadení vecí verejných. Konkrétne sa jedná o dobrovoľný akt zrušenia členstva zvolených kandidátov vo svojich stranách. Ich politická úloha nomináciou stranami a zvolením by mala končiť, ostala by im dlhodobá úloha napĺňať resp. realizovať podstatnú úlohu zákonodarstva a riešenia úloh v spolupráci s vládou. Pod pojmom politická úloha poslancov chápem nesvojprávne hlasovanie z príkazu predsedu strany. Tá by im odpadla. Každý poslanec by neslúžil strane, ale krajine, ľuďom. Nebol by anonymom krytý stranou, ale osobnosťou so svojou vlastnou zodpovednosťou za plnenie úloh. Toľko k poslancom. Zostavovaním vlády by mal poveriť prezident jednu z úspešných strán, ktoré sa do parlamentu dostali, s tým´že budú mať zastúpenie všetky podľa získaných percent. Predsedu parlamentu by mal získať člen druhej najúspešnejšej strany. Predseda parlamentu,predseda vlády ako aj rezortní ministri po vykonaní sľubu do rúk prezidenta by sa mali vzdať členstva v strane. Doplnenie by sa malo vykonať z náhradníkov. O komunálnych voľbách som neuvažoval, ale myslím si, že Slovensku stačia tri územné celky. Rád sa poučím od Vašich názorov.