Čo nestihol Mečiar to dokončil . . ico

Názor radového občana SR

V dobe vládnutia Vladimíra Mečiara bol uverejnený jeden článok pod názvom Mečiarizmus produkt socializmu v rubrike Názory v denníku PRAVDA a bol prijatý s pomerne kladným pochopením verejnosti/čo bolo v tom čase dosť zaujímavé/. Prečo s pochopením, to mi bolo dosť dlho  nejasné. Slovenský národ ako populácia prešla tvrdým vývojom, dlhé roky bola v porobe a hľadala pomoc v silných osobnostiach,ktoré ich mali chrániť pred silnejšími, bojovnejšími, uzurpátorskými krajinami a národmi, Táto podriadenosť trvala dlhé roky a mala rozhodujúci vplyv na celkový vývoj slovenskej populácie. Pracovitosť, úprimnosť, ľudskosť, dobroprajnosť, pomoc iným a dôverčivosť. To boli vlastnosti. ktoré charakterizovali Slovákov, preto uverili práve tým,ktorí poznali tieto vlastnosti a dokázali ich zneužiť v mene získania slobody na ktorú Slováci čakali až do doby nástupu novej ľudovej strany HZDS. Strany ktorej vodcom sa stal „otec vlasti“ Vladimír Mečiar. Tomu dal slovenský národ bezhraničnú dôveru. Túto dôveru však zradil a to spôsobom prefíkaným, keď dokázal zneužiť svoju vlastnú popularitu a obľúbenosť u ľudí práce. Boli to tí,ktorí ho volili a videli v ňom človeka,ktorý jediný dokáže postaviť Slovensko na úroveň najvyspelejších krajín, ako on sám vravel „za   päť rokov Švajčiarsko.“ So svojim ideológom Augustínom Marianom Húskom stanovili oficiálny plán pre Slovensko. Bol to politický plán s cieľom : Vybudovať silnú kapitalotvornú vrstvu, ktorá mala pomáhať slabšej a chudobnejšej sociálnej skupine. Jeho realizáciou boli všetky typy divokých privatizácií a reštitúcií, ktoré boli vykonané v neskutočne krátkom čase. Zákony sa vyrábali ako na bežiacom páse v réžii HZDS. Nebolo inštitúcií ktoré by mali možnosť kontrolovať privatizačné a reštitúčné konania. V týchto kalných vodách vznikla na Slovensku vrstva ľudí ktorí podľahli mamonu bohatstva stali sa zbohatlíkmi a dokázali svoje osobné ciele spojiť s politickými ambíciami. Tak sa stali členovia strany HZDS podhubím s dostatočnými politickými a   ekonomickými skúsenosťami aj po ukončení vládnutia pre zakladanie nových strán. Bývalí členovia HZDS sa v nových podmienkach nestratili a na základe : „ruka ruku myje“, alebo „čo bolo, to bolo, teraz sme na jednej lodi “ „nezabudni ako som ti ja pomohol“sú tu stále medzi nami. A to nie len tak medzi nami, ale mnohí zastávali, alebo ešte stále zastávajú najvyššie funkcie v našom štáte počnúc od poslancov, ministrov, predsedov vlády, až po prezidenta. Aby sa kolotoč nezastavil vo štátnych funkciach pokračujú ich potomkovia. Nevidno žiadny podstatný rozdiel medzi historickou stranou HZDS a ďaľšími vládnymi stranami vrátane SMERU ako najdlhšie vládnucou stranou. Dnes je ťažko preukazať koľko stúpencov Mečiara je aj stúpencov Fica. Politika SMERU je sofistikovanou politickou metodikou HZDS, založenou na využití princípov mentality občanov žijúcich v slovenských podmienkach. SMER dokázal zdokonaliť zdanie prostých ľudí, že politickou prioritou je vybudovanie sociálneho štátu v podmienkach nemilosrdného súkromného kapitálu v rukách oligarchov. Všetci dobre vieme,že to je možné len do tej miery, do ktorej nám ju práve oligarchovia dovolia. TENTO VZŤAH JE MOŽNÉ NAZVAŤ SOCIÁLNA NEROVNOVÁHA, ALEBO BOHATSTVO A CHUDOBA. Po vládnutí vo volebných obdobiach HZDS a SMERU neostáva nič iné skonštatovať ako:                                                 ČO NESTIHLO HZDS TO DOKONČIL SMER.