Mali by ste byť zdraví, netrestaní a mať pozitívny vzťah k armádnemu životu
a vrúcny ,nezištný osobný záujem o ochranu našej vlasti SR.
S takými vlastnosťami by ste mali prísť do našej armády a po troch mesiacoch odísť do civilu vyzbrojení armádnymi odbornými návykmi a vedomosťami o obrane našej vlasti proti narušovaní jej integrity a suverenity. To všetko bude obsahovať zákon o dobrovoľnej vojenskej službe od 1. 1. 2016.Samozrejme bude obsahovať nevyhnutné realizačné pokyny. Medzi nimi aj Vaše sociálne zabezpečenie. Mňa osobne sa nedotkol zákon o oslobodení z povinnej základnej vojenskej služby a bohužiaľ som musel aj napriek tomu,že som bol vysokoškolák, absolvovať dva roky. Nemali sme na škole vojenskú katedru. Prečo píšem bohužiaľ? Preto,že prvý rok bol dostačujúcim výcvikom pre získanie základných vojenských návykov a znalostí vojaka základnej služby. Špeciálne technické a veliteľské vedomosti boli predsa záležitosťou vojakov z povolania. Druhý rok považujem za zbytočnú stratu času mladých ľudí. Využíval sa predovšetkým oficiálne ako ukážka čo sa všetko naučili vojaci v prvom roku, bez väčšieho logického dôvodu. Druhá a značne rozhodujúca stránka tohto druhého roku bola sociálno psychologická spočívajúca vo vedomí vojakov, ktorí vedeli,že sú tu už zbytočne. Počítali dni do civilu strihaním metra. Zbytočnosť dávali najavo rôznymi „švejkovinami“, ktorými si krátili čas. Vznikali špeciálne vzťahy medzi prvým a druhým ročníkom, podriadenosti a nadradenosti „bažanti “ a „mazáci“. Zákon im dovolil sa takto baviť i keď by mnohí z nich mohli byť potrební v spoločnosti. Už desať rokov tento zákon neplatí, vznikol diametriálne iný, avšak ako realita ukázala nešťastný. Ukázal, že naši mladí ľudia nechápu,že demokracia je forma slobody, ktorú si musí každý občan svojim podielom jej ochrany zaslúžiť. Že, všetko čo nám dáva a nepadá z neba, ale je to vždy výsledkom činnosti ľudí, ktorí sa o jej ochranu pričiňujú. Tým,že bola úplne zrušená základná vojenská služba sa stala naša krajina vojensky slabá, závisla od nefungujúcej aliancie NATO. Sme odkázaní na nedôslednú ochranu hraníc Schengenu, ktorého členmi sme aj my. To nie sú dobré vízie do budúcnosti. Rozhodne nie je riešenie tohto problému v zákone o dobrovoľnej vojenskej službe. Je to vlastne jedna štvrtina kalendárneho roka. Teoreticky ani prakticky nie možné za tri mesiace relevantne oboznámiť mladých ľudí, ktorí sa s vojenskou technikou nikdy nedostali do kontaktu. Ak sa medzi záujemcami nájdu ľudia,ktorí absolvovali z pred desiatich rokov vojenskú službu. alebo jej časť, v tom prípade je to len ich ekonomické riešenie situácie. V podstate aj prvom aj druhom prípade vidím len ekonomické riešenie na úkor štátu. Štát nezíska skutočných ochrancov vlasti, stanú sa len novodobými „Švejkami“ s historickými výrokmi „Za Císaře pána“ a „neblbnete vždyť jsou tady lidé“.