Na túto otázku môžu odpovedať len občania, lebo len oni vedia, že nie je dobre. Pre našu vládu, ovládanú oligarchmi, sa máme všetci dobre. Bolo by nevďačné zo strany občanov nepochopiť úsilie vlády ktorá „robí všetko pre blaho ľudu“. Pritom nie je dôležité do akej miery sa chápe „dobre sa mať.“ To vôbec nie je rozhodujúce. To čo je rozhodujúce určí vláda, teda „snaha“je rozhodujúca. To tvrdia všetky ponovembrové vlády. Prebrali sme zahnivajúci socialistický štát, s centrálnym hospodárstvom a politikou. Nastolili sme slobodu a demokraciu, oslobodili sme ľudí od neefektívnej práce, zaviedli trhové hospodárstvo a súkromný majetok. To sú tie dôležité veci a také maličkosti, že ľudia nemajú prácu, že mladý ľudia nemajú kde bývať, alebo že mzdy sú nízke a že sa z nich nedá vyžiť je nepodstatné. Štvrť storočia je zrejme nedostačujúca doba na dosiahnutie prednovembrovej reálnej životnej úrovne. Jediné utešujúce prínosy novembra zrátame na prstoch jednej ruky. Teda : cestovanie do zahraničia/ na ktoré nie všetci majú/, zahraničné produkty na pul toch, konať a hovoriť slobodne/ niekedy konať aj mimo zákon/. Takto to vidím ja a mnohí okolo mňa. Čo s tým robiť? Predovšetkým neustupovať zo svojich potrieb, reálnych a nie sľubovaných. Presadzovať svoje názory a riadiť sa zdravým rozumom vo vzťahu k veciam verejným. Nebáť sa vystúpiť proti klientelizmu, korupcii a hájiť tak svoje, ako aj spoločné záujmy. Brať na hmotnú zodpovednosť politikov, ktorých ste si zvolili. Využiť nato každú príležitosť, spôsob a možnosti.