Tieto dve spoločenské kategórie by mali byť v neustálej symbióze nášho života. Nie som pesimista,ale tento vzťah neprevláda v takmer žiadnej spoločenskej oblasti. Je mi jasné, že nie vždy a za každých okolností môže byť naplnený bezo zbytku. Otázka v podastate znie: Do akej miery sa na Slovensku dokážu vzájomne prelínať a dávať im reálny zmysel. Ako chcú a vedia sa navzájom ovplyvniť, čím by zvýšili svoju vlastnú aj spoločnú kvalitu. Mohol by to byť odraz v životnej úrovni všetkých ľudí v sociálnom a právnom štáte. Žijeme v demokratickej krajine v ktorej štát ako forna najvyššej moci zabezpečuje nám životné podmienky systémom riadenia spoločen ských oblastí. Tieto sú v podstate totožné s ministerskými rezortami. V mojom krátkom článku nechcem štatisticky vymenovávať nedostatky v jednotlivých rezortoch, tie sú verejnosti známe. Chcem poukázať na ich spoločného menovateľa, ktorý vidím práve v zlom vzťahu medzi ťudskými /spoločenskými/ zákonmi a spravodlivosťou. ako princípom ich dodržiavania. Za oboma kategóriami stoja ľudia,sú vlastne ich tvorcami ako aj dodržiavateľmi. Preto to ich môžu viac, alebo menej ovplyvňovať. Ľudovo povedané „všetko je v ľuďoch“. Ľudia tvoria opozíciu, koalíciu. vláda je zostavená z ľudí, ľudia tvoria parlament, ľudia sú oligarchovia, bezdomovci, zločinci, poctivo pracujúci, všade ľudia. Ak chceme zhodnocovať vzťahy,tak zhodnocujeme vlastne ľudí. Z toho vyplýva,že všetko je v rukách ľudí.Ako sa máme v súčasnosti. aká je a bude naša životná úroveň, je vecou len ľudí. Zloba, nenávisť závisť neboli predsa charakteristickými znakmi občanov Slovenska. Dnes ľudia cez tieto nezavidenia hodné vlastnosti vidia našu súčasnosť, ako aj budúcnosť. Je to vo všetkých nás ako vírus.Sme odkázaní na jeho pôsobenie?…Vlastne zatiaľ áno, nič proti tomu nerobíme, tak si ai ani iné nezaslúžime.