Obidve tieto spoločenské formácie majú jedného spoločného menovateľa. Je ním históriou potvrdený fakt, že v priebehu ich formovania boli zneužité. Kto bol zneužívateľom a súčasne realizátorom obidvoch formácii? No predsa ľudia. Nedeformovali ho nositelia myšlienok kapitalizmu Saint- Simon, alebo Fourier, či Oven. Taktiež to neboli socialistickí materialisti Marx, alebo Engels. Obidva systémy boli zneužívané, prispôsobené na obraz ľudí, ktorí mali v rukách politickú, alebo hospodársku moc.
Myšlienka rýdzeho kapitalizmu, tak ako ju prezentovali,. v podstate jeho zakladatelia spočívala vo vybudovaní spoločenského poriadku na báze rovnoprávnosti, využitia vedeckotechnických prostriedkov. Všetko však v zmysle pragmatického pôsobenia kapitálového trhu. Tieto myšlienky nepočítali so sociálnym zatriedením ich tvorcov. Samozrejme, že nepočítali ani s faktorom rozdielneho pôsobenia na jeho charakter. Preto sa stal s kapitalizmu vykorisťovateľský systém. Bol základom pre vytvorenie skupín bohatých a chudob ných. Postupne v niektorých vyspelejších krajinách sa vytvárala aj stredná vrstva. V dôsledku subjektívneho, môžme povedať, aj neho- horázne sebeckého postupu skupín oligarchov sa kapitalizmus dostával do sinusoidy krízy, stability a konjuktury. Kríza bola jeho najzápornejším javom.
Názov socializmus odvodený od pojmu sociálny mal byť v posled nom štádiu svojho vývoja premenovaný na komunizmus. Táto etapa mala existovať podľa vzoru francúzskych komún ako spoločnosť nepartokratická z rovnoprávnosťou všetkých ľudí bez majetkových rozdielov. Založená na apolitickom sociálnom princípe solidárnosti a demokratickom vládnutí zvolených predstaviteľov štátnej moci. Tento vysoko humánny cieľ sa už takmer od začiatku začal bortiť. Začať budovať socializmus v krajine s hospodárstvom na úrovni feudalizmu, resp. ranného kapitalizmu bol prvý nezmysel. Do vede nia spoločnosti sa dostali v cárskom Rusku ľudia,ktorí na prncípe autoritatívneho kultu osobnosti využili robotnícku triedu a vytvorili spolu z roľnikmi proletariat. Tento sa stal nosným faktorom vývoja spoločnosti. Z neho povstala komunistická strana, ktorá niesla svoj názov neoprávnene. Tým sa socializmus zdiskretizoval a odtrhol od svojich plánovaných cieľov. Vďaka súdruhovia Lenin-Stalin.
Kapitalizmus koncom 20 storočia dokázal využiť svoje prednosti voči socializmu. V podstate mu to umožnil rozpad socialistického bloku riadeného Sovietskym zväzom. Ústup socializmu, ako poli- tického systému vzhľadom na zneužitie cieľov jeho existencie bol zákonitý. V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že podobný osúd čaká aj kapitalizmus. Je dosť pravdepodobné,že sa o tento jav pričinia predovšetkým sklamané štáty bývalého socialistického bloku, nevynímajúc ani Slovensko.