Za 20 rokov sa Slovensko vypracovalo na „solídnu “ úroveň čo do počtu a aktivity zločineckých skupín. Každy deň sa dozvedáme o ich úspešnej činnosti. Rozmýšľam a nemôže mi prísť na rozum či je nejaká oblasť nášho spoločenského a hospodárskeho života,ktorá nie je postihnutá viac, alebo menej ich činnosťou. Nesporné je,že najlepšiu úspešnosť majú v rezortoch kde financie zohrávajú rozho- dujúcu úlohu. Predovšetkým teda v rezorte financií,dopravy, zdravo tníctva, v oblasti justície, sociálnych vecí. V tých ostatných, možno som niektoré vynechal, funguje aspoň pár štebákov, ktorí ktorí vedia ako korumpovať.
Ako to začalo? O Slovensku aj keď sa hovorilo ako o holubičom ná rode, nebola to celkom pravda. V predsocialistickej ére ako aj počas nej sa kradlo, lúpilo, znásilňovalo, zabíjalo, ale v pomere 1 : 10 a vinníci si to odniesli. Právo na spravodlivosť bolo podstatne väčšie. Prosím čitateľov, aby do tejto éry nezahŕňali vojnové zločiny. Píšem len o spločenskom a hospodársko živote.
Po roku 1989 nastali politicko- spoločenské zmeny. Prišla éra tzv. „demokracie“ a s ňou divoká privatizácia. Tam vzniklo podhubie korupcie a neskôr jej dokonalejší tvar organizovaný zločin zastre- šený zločineckými skupinami. Ich cieľom nebolo len získanie majet- ku, ale aj ochrana zainteresovaných. Pre bezpečnosť členov skupín muselo zomrieť aj niekoľko nežiadúcich osôb. Typickým príkladom bola aj smrť poctivého policajta Remiaša. Odhalením jeho objedna- nej smrti by vyšlo najavo veľké množstvo informácii o vysoko posta- vených osobách a tomu sa muselo zabrániť. Preto dokázal vtedajší predseda vlády, zastupujúci prezidenta, Vladimír Mečiar vydať am nestiu na všetkých možných podozrivých zo smrti Remiaša a únosu Kováča ml. Bol to učebnicový príklad ako majú spolupracovať zloči- necké skupiny. Netvrdím, že dovtedy zločinecké skupiny nebolli, ale tu bola preukázaná možnosť spolupráce mafie a vlády.
Teraz neviem čo si mám myslieť o 8 krát zamietnutom prešetrení prí- padu Mečiarových amnestií?