Zo svojej dlhoročnej skúsenosti môžem prehlásiť, že štát, ktorý svoju starostlivosť o vyspe- lú populáciu opieral o množstvo vytvorených škôl, nikdy neuspel. V prípade Slovenska to je ukážkový príklad, ako neinvestovať, ale konať tak aby to vyzeralo, že má štát rozhodujú- ci záujem o školstvo. Všetci dobre vieme ako ten záujem dopadol. Nič svetoborné sa po roku 89 neudialo,len to, že sa vehementne nadávalo na socialistický systém školstva. Všetko čo bolo v školstve dobré bolo naraz zlé a bolo to treba „vylepšiť“nesmyselnými kvázi reformami. Nebudem o nich písať, nechcem si dráždiť žlč. Najkomickejšie zo všet- kého je, že ponovembrové ministerstvá školstva, prevzali neskutočne hlúpu verziu. Zalo- ženú na princípe každý môže mať maturitu, alebo vysokoškolské vzdelanie. Nie na zákla- de schopnosti, ale vlastnej predstíže a využitia možnosti ho získať na ktorejkoľvek z veľ- kého poštu škôl. Súčasný stav školstva je spôsobený podľa môjho názoru:
Nedostatočná pozornosť na kvalitu základného školstva vidím v nešpecifikovanej výuke pedagogov zameranú na mládež 6 až 15 rokov.
Zriaďovanie neúčelových stredných škôl. Nekontrolované od skutočnosti odtrhnuté vytváranie nových nepotrebných odborov.
Zdegenerované učňovské školstvo. Zbytočné získavanie maturít na robotníckych profesiach.
Nespravodlivé ekonomické a spoločenské ohodnotemie učiteľskej profesie.
Nezmyselné zriaďovanie tzv. univerzít. Stačili tie renomované.