…musí štatistika zaznamenať ešte niekoľko vražd, znásilnení, lúpeží, korupcii, krádeží, podvodov a iných trestných činov? Čo všetko zlé sa musí udiať, aby naši čelní predsta- vitelia skutočne začali chápať situáciu na Slovensku realisticky a nie len cez optiku svojich vlastných politických záslužných činov. Činov, ktoré neriešia uvedené problémy systémo- vo, ale sporadicky, bez analýzy a dosiahnutí žiadaného efektu. Majú jedného spoločného menovateľa. Sú to drobné priestupky obyčajných ľudí. Veľké kauzy sú vo väčšine prípadov zahraté do autu. Obyčajne je tam dôvod: nedostatok dôkazov, alebo iné administratívne pochybenia zo strany navrhovateľa, odporcu, alebo právnych zástupcov.
Hľadať príčiny tohto amorálneho stavu je veľmi ťažko. Za všetkým stoja ľudia. Či už sú to tí, ktorí trestné činy páchajú, alebo tí, ktorí by ich mali odhaliť, potrestať a neurobia to. Kto klesá na pomyselnej hladine morálky rýchlejšie na jej dno? Do akej miery sú vzájomne prepojení, čo ich spája? Majú spoločné ciele, alebo strach z možnosti zneužitia určitých informácii? V ľudovej riekanke zdá sa je veľa pravdy. „Zlodej kričí chyďte zlodeja.“
V morálne chorej spoločnosti nie je rozhodujúci systém štátnej moci, tam nie je dôležité či je vláda ľavičiarsky, alebo pravicovo ladená. J e to jednoducho v ľuďoch.
Bohatstvo, chudoba sú sú javy, ktoré vytvárajú podmienky pre vznik amorálnej spoločnosti. Zneužitá politika ju len zrealizuje.