Ako by neexistovala doba pred socializmom. Všetko to čo nebolo vybudované, získané za doby po roku 1989 sa pripisuje socializmu? Toto krátko dobé myslenie už narobilo množstvo chýb vo vývoji Slovenska. Keď došlo k politickým zmenám režimu, jeho aktéri boli takí zaslepení nenávisťou k socializmu, že nedokázali vidieť pozitívne veci a javy,ktoré socializmus mal,na ktoré sa dá ďalej nadväzovať a dostať ich do línie súčasnej doby. Jedná sa predovšetkým o veci apolitického charakteru. Teda tie, ktoré by nemali žiadny vplyv na súčasnú politiku. Príkladov je obrovské množstvo. Ľudia ich vidia a porovnávajú so súčasnosťou. Bohužiaľ aj tieto spomínané fetiše boli jedincami zneužívané, lebo zákon im to umožňoval. V oblasti vzdelávania a školstva bolo škoda rušiť jasle a materské škôlky, dnes vidíme, že to bola chyba. V zahraničí nám ich závideli. Existovali pracovné zálohy, neskôr učilištia viazané na potreby podnikov, taktiež sa zrušili, dnes je to už nutnosť pre reguláciu zamestanosti. Z technických škôl sa stali univerzity, čo je ďaľší nezmysel. Stále viac a viac ich pribúda, napriek tpmu, že ich absolventi odchádzajú do cudziny. V oblasti výstavby si spomínam na nezabudnuteľný výrok nášho spoločného Českého a Slovenského prezidenta Václava Havla. Opierajúc sa o smetný kontajner s pohľadom na okolité paneláky vyslovil historickú vetu:“ V týchto kurníkoch nemôžu predsa ľudia bývať,postavíme dôstojné.“ Vieme čo sa s nimi v súčasnosti deje. Nebyť týchto fetešov neviem kde by bývali dve tretiny občanov. V oblasti zamestnanosti len toľko. Dnes už každý chápe že zákon práva na prácu vychoval armádu ľudí, ktorí nevedia pracovať a nikdy už pracovať nebudú. Zákon o povinnosti pracovať je daľším fetišom socializmu, ktorý pomaly, avšak neúčinne chce vláda použiť proti nezamestnaným, ktorí nemuseli byť. Nebudem už ďálej písať,pretože nieto žiadnej oblasti života v ktorej by som feteše socializmu nenašiel. Na záver: Človek je slobodnejší čím viacej o živote vie. Je slobodný,keď vie, že ak pôjde v noci sám po ulici môže ho niekto prepadnúť? Sloboda sa stáva fetišom?