Predovšetkým tých strán. ktoré niečo v parlamentnej politike znamenajú. Strany robia to, čo im oni prikážu. Sú vlastne skrytí za logom názvy strany. Napríklad Smer a jeho predseda Fico, vôbec nie sú takí silní ako si verejnosť myslí. Jeho nadpolovičná väčšina, ako aj sám Fico sú riadení oligarchami ako sú Široký, Poor,Flašík a možno aj iní. Preto tie niektoré nezmyselné zákony prejdu,ale dobre mienené logické návrhy nesmeráckych poslancov. ak sa nehodia do plánu pánov oligarchov tak sa zmietnu zo stola. Ako príklad uvediem. Stavba dialnice D1 na úseku Turany Dubná skala, ktorej výstavbu, protekčne dostal majiteľ firmy Váhostav pán Široký. V podstate sú práce zastavené pre nedostatok peňazí na platy robotníkov. Všetko je v poriadku, žiadne porušenia zmluvy s investorom neexistujú. Na vine sú platby s EÚ a tým je vec vyriešená.Takýchto lapsusov si Smer dovolil už niekoľko. My im do karát nevidíme, až prepukne problém navonok, tak sa to dozvieme, ale nič s tým my neurobíme. V súvislosti s uvedeným príkladom mi prišla na rozum myšlienka vzájomného vzťahu oligarchov v partokratickom systéme. Nie je to vlastne konkurenčný boj firiem pod pláštikom parlamentnej demokracie ? Zrejme férové konkurenčné prostredie nezaručuje adekvátne zisky. Potešila ma jedna vec, ktorá dokázala, že verejnosť môže poraziť oligarchov. Stala sa v 2. kole prezidentských volieb. Zvíťazila proti vôli strany Smer a teda jej oligarchov, tým, že zvolila hoci aj neznámeho človeka za prezidenta.