Strach Smeru so straty dôvery občanov pri prezidentskych preferenciach a podobný strach KDH-ákov spája tieto ídeovo rozdielne strany. Uvádzané dôvody sú len zavádzajucou interpretáciou skutočného dôvodu. Keď sa jedná o ohrozenie parlamentnej demokracie, skutočnou priamou demokraciou, tak musia ísť stranícke prkotiny, inak nazývané programové, bokom a treba zachraňovať to z čoho strany žijú. Presnejšie povedané stranícki funkcionári. Priama demokracia sa môže prvý krát ukázať v prezidentských voľbách a potom sa prejaviť v plnom rozsahu v ďalších voľbách. Nedá sa do nekonečna zavádzať verejnosť ako prosperuje Slovensko v rámci EÚ a životná úroveň občanov je neporovnateľne dole. Jasným dôkazom zlej hospodárskej politiky je 14 % nezamestnanosť,Predovšetkým ide o to kto za ňou stojí a taktiež kto vytvoril podmienky pre jej vznik a kto pokračuje v jej pretrvávajúcej existencii. Nezamestnanosť je len nutným dôsledkom tvorby kapitálu a jej variabilita smerom hore, alebo dole je v rukách jeho majiteľov. Často používaná fráza o kríze, ktorá je jej príčinou je už dávno prežitou. Dobre vieme, že na kríze mnohé spoločnosti zarobili. Ešte jedna skutočnosť s ktorou intenzívne kurizujú spomínaní predstavitelia strán a súčasne štátni činitelia, sú globálne korporácie a nadnárodné spoločnosti. Tieto potrebujú pre svoje úspešné obchodné pôsobenie dve meny- dolár a euro. Čím bude územie na ktorom budú hodnotove pôsobiť, tým bude väčšia ich využiteľnosť pre vytváranie bohatstva. To len na margo toho,prečo máme euro a nie svoju menu. Podstatne nám to neovplyvňuje našu životnú úroveň.