Sme pred voľbami prezidenta. Opäť zvolíme jedného, ktorý sa nebude vymykať z hľadiska mentálneho,politického z rady predchádzajúcich? Po svojom zvolení bude pokračovať v línii strany,ktorá ho tam postavila a zabezpečila mu svojou činnosťou zvoli- teľnosť? V partokratickom systéme riadenia štátu stranami je to prirodzený postup. Čítal som viacero článkov v ktorých sa uvádza aký by mal byť prezident. Okrem všetkých úloh skutočne dôležitých Ústavou SR stanovených a autormi článkov vyšperkovaných do detailov podľa súčasného stavu SR, chýba však rozhodujúca. Prezident by nemal byť len plniteľom bodov Ústavy, dodržiavania prezidentského protokolu v kontaktoch s vnútro štátnymi, alebo aj zahraničnými delegáciami a inštitúciami, ale vykonať činy hodné prezidenta. Činy,ktoré ho navždy zapíšu do dejín našej vlasti.Vo svete to nie je žiadna zvláštnosť,práve naopak, každý prezident chce byť známy svojou konkrétnou záslužnou činnosťou v prospech svojej vlasti. My sme tu už raz jedného otca vlasti mali. Ten dokázal urobiť divy, nie činy. Ako predseda vlády dokázal počas svojho pôsobenia formou tzv. privatizácie okradnúť občanov SR o spoločný majetok. Vytvoril bohatú životatvornú vrstvu ktorá mala podporovať chudobných, Tým sa vlastne vytvorila slovenská oligarchia, ktorá nikdy nesplnila tento cieľ. On sám sa nechal nazývať otcom vlasti. Nezabudol ani na prapodivný spôsob vykonávania reštitúcií. Všetky tieto jeho činy, bohužiaľ mnohými oklamanými ľuďmi,boli uznávané ako pravdivé. Nezabudnuteľné je jeho dvojmesačné zastupovanie prezidenta, kedy využil jeho právomoci udeliť amnestiu na nevyšetrené zločiny. Celkové jeho pôsobenie v politike, spolu so stranou, ktorá nedávno zanikla vytvorili podhubie korupcie, klientelizmu a nakoniec aj terorizmu. Menovať ho nebudem,je už politickou mrtvolou. Verím, že najbližšie prezidentské voľby dajú hrubú čiaru za týmto čiernym miestom slovenských dejín. Kandidáti sa nad tým zamyslia a budú sa snažiť odstrániť chyby spojené s konaním „otca vlasti.“