Keď sme sa oslobodili od rovnostárskeho jarma, začali sme byť šťastní. Po pri získanom šťastí sme si ani neuvedomovali ako nám z neho po kúsku ubúda. Boli sme pyšní,na to čo sme dokázali, bez jedinej kvapky krvi. Šťastie sa však postupne začalo vytrácať z niektorých rodín až dosiahlo 400000 tisíc už nie šťastných rodín. Mnohí tvrdia, zvlášť tí čo nepatria do tých už nie šťastných rodín, že šťastie sa musí hľadať nie len v hmotných statkoch. K tomu nám dopomáhaj pán Boh, by prispeli dobrým slovom cirkevníci. Čím by posvätili vlastne kroky našich doterajších ako aj súčasnej vlády. Je to hlboká myšlienka, no nie v mozgu hladného človeka. V tomto sú cirkev a štát jednotní a hrdo môžu do sveta zvolať „Slovensko je šťastné a bohaté. Pretože šťastie je najväčším bohatstvom na svete.“ To by malo všetkým bez rozdielu výšky platu stačiť,čo to vlastne ľudia chcú. Majú slobodu slova a konania ako aj myslenia. Možno by mohli paralelne fungovať sloboda a materiálne hodnoty v dôstojnej miere. Zavádzanie štátnych úradníkov,neschopnosť, nenasýtnosť v získavaní finančných prostriedkov na úkor tých menej priebojných by malo skončiť. Dobre vieme ako na Slovensku z výpalnictva vznikali mafie a z nich seriózne finančné skupiny. Ako z mafiánov uznávaní, mienkotvorní oligarchovia. Na ich premenách sa podielali oficiálne štátne inštitúcie v zastúpení tých najpovola- nejších. O tom sa všeobecne vie,uvádzajú to aj média. Nič nového pod slnkom a predsa sa nič s tým nerobí. Každý,ktorý má akú takú životnú úroveň sa od týchto problémov dištancuje:“nejak to už vydržíme, veď sme šťastní a bohatí.“