Vážia si všetci športovci svoju rodnú krajinu?

28. decembra 2013, alogx, Nezaradené

Pred vianočné vyhodnotenie najlepších športovcov za rok 2013 bolo po stránke organizačnej ako aj estetickej, na vysokej úrovni. Samotný akt v prekrásnom prostredí vyvolal skutočne sviatočnú atmosféru, hodnú dôstojnosti slávnostného odovzdania ocenenia najlepším športovcom. Čo však sa stalo a nemalo sa stať, bola neúčasť veľkej väčšiny tých najúspešnejších na osobnom preberaní ceny športovca roka. Nebudem ich menovať, to si nezaslúžia, okrem  Veroniky Zuzulovej, ktorá bola pripútaná na lôžko. Chváliť jednotlivcov, alebo kolektívy, ktorí prišli tiež nebudem. Boli tam pre svoju poctu od krajiny, ktorej novinári a občianska populácia udelila. Hľadám príčiny ,prečo je to tak a z roka na rok horšie. Slovenské príslovie hovorí:“ Ryba smrdí od hlavy.“ To by mohlo byť jedno vysvetlenie, že odmenení športovci sa vo viacerých veciach nestotožňujú so svojimi zväzmi.Druhé, že si nevážia SR tak, aby dali prednosť pred ich klubmi, ktoré ich finančne zabezpečujú. Ako tomu predísť? Odmeňovať športovcov, ktorí skutočne reprezentujú SR a nájsť termíny, ktoré väčšine vyhovujú. Ospravedlnenia z titulu povinností voči zahraničnému klubu sú neadekvátne dôvodu pre neúčasť, je to len potvrdenie o tom koho skutočne odmeňovaný športovec reprezentuje. Hráči NHL a KHL reprezentujú SR len raz ročne ak neberieme do úvahy účasť voľných hráčov na prípravných stretnutiach. Nevidím dôvod ich nominácií  pre výber 10-ich najlepších športovcov SR. Ďalším dôkazom malej úcty k reprezen-   tácii je početné ospravedlnenie hráčov NHL KHL na ZOH 2013,čo v iných krajinách je ojedinelé. Osobne ma mrzí tento stav, keď už pre nič iné, tak aj preto,lebo som bol v minulosti sám nominovaný a taktiež som sa neskôr ako funkcionár podielal na organizácii regionálneho vyhodnotenia športovcov. Taktiež nie som nadšený tým, že sa v postate svetu prezentujeme „perím,“ ktorého krásu obdivuje zahraničie a základy jeho farieb sme dali my.Viem, je to daň profesiolnálneho športu biznisu. Nuž teda :“Keď biznis, načo pocty“? Alebo, aj biznis aj pocty?     Avšak, ako sa to komu hodi?