Vox populi vox Dei, vôľa ľudu, vôľa Božia

2. decembra 2013, alogx, Nezaradené

Už dávno neplatí táto historicky známa pravda o demokracii. Vzni-kom nepriamej demokracie,teda zastupiteľskej, ako „spravodlivej“ politickej odnože, priama demokracia zaniká. No nie vo všetkých krajinách. Slovensko je však typickým nositeľom nepriamej demokracie. Nastúpilo túto cestu ako jedine možnú, pre tých,ktorí si ju zvolili,ako cestu rastu a prosperity, nie však pre ľud, ale pre svoj     vlastný blahobyt. Stala sa pláštikom pre zakrytie skutočných záme rov. Zlegalizovala všetky možné podvody na všetkých stupňoch tzv. demokratických inštitúciach. Stali sa neodhaliteľnými a tým aj nepotrestateľnými, či už kolektívne, alebo osobne. Ktorí sú to tí   hlavní predstavitelia čo túto cestu zvolili? Kto sú to tí čo ju realizujú od roku 1989 do dnes? No predsa všetci tí,ktorí sedia na najvyšších miestach v štátnych inštitúciach, počnúc prezidentami, predsedami vlád, ministrami a končiac poslancami parlamentu. Sedia   spolu a striedajú sa v pravidelných cykloch vo vládnutí.Podľa hesla „každý chvíľku ťahá pílku“ s tým,že ju nikdy nebudú ani chvíľku  ťahať obyčajní ľudia.                                                                           Zneužívanie parlamentnej demokracie, s pluralitívnym partokratic kým systémom 24 ročného pôsobenia politických strán zapríčinilo  súčasný ekonomický a morálny úpadok SR. Počas tohto obdobia   sa stále viac prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými. Rastie občianska nespokojnosť,ktorej ciele sú jasné avšak výsledky nulové. Nestačí protestami poukazovať na kľúčové nedostatky ako je vysoká nezamestnanosť, korupcia, klientelizmus a spájanie pracovníkov štátnych inštitúcii s mafiánmi. Taktiež poukazovať na nevymožiteľnosť práva cez prehnitú mafiansku justíciu. Pre odstránenie tohto zla musí prísť k novej zmene režimu. Odstrániť partokratizmus, zmeniť veľkú časť ústavných zákonov a nastoliť pramu demokraciuvládu ľudu.                                                       Neviem ako mám chápať rozhodnutie Milana Kňažka,ktorý oficiál- ne ohlásil svoju kandidatúru na prezidenta? Aj napriek tomu, keď pred 11-mi rokmi prehlásil,že do politiky už viac nevstúpi. Žeby, príčinou boli nesplnené želania, nádeje v lepší život,ktorý ako moderátor proklamoval z tribún? Naozaj by chcel niečo zmeniť? Musel by sa súčasný režim zmeniť na prezidentský s veľkou občianskou podporou. Nebude mu stačiť okrídlená veta: „Vytvorte koridor“, keď, tak v Ústave SR.