Niekoľko slov k prvej časti : Po prvé svoj blog so napísal predovšetkým pre tú generáciu mladých ľudí,ktorí to nemohli zažiť. Po druhé, ospravedlňujem sa všetkým tím, u ktorých som vzbudil zápornú nostalgiu. Nechcel som nikoho poučovať,čerpal som z relevantných zdrojov. Odhalené príčiny vzniku Nežnej mali predovšetkým uzavretý rozmer v rámci konkrétnej skupiny ľudí. Nemalo by zmysel to tak nechať a neinformovať verejnosť. To však nebola jednoduchá záležitosť presvedčiť ju o tom, že to čo sa tu budovalo 40 rokov nemalo žiadny zmysel. Musel sa nájsť vinník a to hneď na najcitlivejšom mieste. Ukázať, aký je „skutočný“socializmus, keď sa rúti do záhuby, čoho je schopný vykonať na bezbranných deťoch a mládeže protestujúcich v uliciach Prahy. Tvrdý zásah policajných jednotiek a príslušníkov ŠTB,ktorí obuškami rozháňali mládež, bol posledným klincom do rakve socializmu, ktorý zanechal nezabudnuteľnú ranu. Takýchto demonštrácii a mítingov v kritických rokoch 89 a 90 bolo veľké množstvo.Ľudia na nich vyjadrovali za podpory a správnej organizácie zo strany moderátorov svoje názory. Boli to skutočne vyjadrenia ich vôle a snahy po upieranej slobode. Na týchto mítingoch vystupovali známe osobnosti tak v Čechách ako aj na Slovensku. Boli aj spoločné a nechali sa počuť tie najvýznamnejšie osobnosti a váha ich slov sa stala písmom svätým. Viera,láska a nádej boli slová, najčastejšie znejúce s tribún. Nech mi mladí ľudia prepáčia, ale menovať ich nebudem už len preto,že ešte dnes sú vo vedení štátu a spoločnosti, ktorú sklamali. Nejdem robiť rozbor našej spoločnosti, ale vieme kde sme a ako sme. Na záver sa pýtam : Máme čo oslavovať?